13. kapitola
1 V Babylone žil človek menom Joakim. 2 Za manželku si vzal Zuzanu, dcéru Helkiášovu, veľmi krásnu a bohabojnú. 3 Jej rodičia, nábožní ľudia, vychovali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona. 4 Joakim bol veľmi bohatý a pri dome mal ovocnú záhradu. K nemu sa schádzali Židia, lebo bol najváženejší zo všetkých. 5 V tom roku boli ustanovení za sudcov dvaja starší z ľudu, o ktorých platilo Pánovo slovo: "Zloba vyšla z Babylonu, zo starších, zo sudcov, ktorí mali spravovať ľud." 6 Títo zasadali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali právny spor, prichádzali k nim. 7 Keď ľud napoludnie odchádzal, Zuzana chodievala na prechádzku do záhrady svojho muža. 8 Každý deň ju pozorovali tí dvaja starší, ako ide do záhrady a prechádza sa, a zahoreli túžbou po nej. 9 Stratili rozum, odvrátili si oči, aby nevideli Nebo, nepamätali na spravodlivé súdy. 10 Obidvaja boli ranení žiadostivosťou po nej, ale vzájomne si neprezradili svoje trápenie. 11 Hanbili sa prezradiť, že túžili zviesť ju. 12 Ale zo dňa na deň s väčšou túžbou sa usilovali vidieť ju. 13 Istého dňa sa rozišli s týmito slovami: "Poďme domov, je čas na obed!" A obaja odišli svojou stranou. 14 Ale obaja sa vrátili späť, a tak sa znova stretli. Keď sa vzájomne pýtali na príčinu, priznali si svoju náruživosť a dohodli sa na čase, kedy môžu Zuzanu nájsť samotnú. 15 Čakali teda na príhodný deň. Zuzana vošla do záhrady ako obyčajne, iba s dvoma služobnými dievčatami, a nakoľko bola veľká horúčava, chcela sa v záhrade okúpať. 16 V záhrade nebolo nikoho, iba tí dvaja starší, ktorí sa skryli a pozorovali ju. 17 Ona povedala dievčatám: "Doneste mi olivový olej a mydlo a potom zatvorte záhradnú bránu, aby som sa mohla okúpať!" 18 Tie urobili, ako im kázala, zatvorili bránu záhrady a odišli bočnými dverami doniesť, čo si Zuzana žiadala. Starších nevideli, lebo boli ukrytí. 19 Len čo dievčatá odišli, dvaja starší vyskočili a pribehli k nej. 20 "Pozri," povedali, "záhradná brána je zatvorená, nik nás nevidí. My horíme žiadostivosťou po tebe, privoľ a oddaj sa nám! 21 Inak vypovieme proti tebe ako svedkovia, že tu bol mládenec a preto si dievčatá poslala preč od seba!" 22 Zuzana s plačom zvolala: "Som zovretá zo všetkých strán: Ak to urobím, čaká ma trest smrti. Ak neurobím, neuniknem z vašich rúk. 23 Ale lepšie pre mňa nevinne upadnúť do vašich rúk, ako zhrešiť pred tvárou Pána." 24 Vtom Zuzana skríkla veľkým hlasom, ale aj dvaja starší kričali proti nej. 25 Jeden z nich bežal otvoriť záhradnú bránu. 26 Keď domáci počuli krik v záhrade, vbehli dnu cez bočné dvere pozrieť, čo sa robí. 27 Keď starší podali svoje vysvetlenie, sluhovia sa veľmi hanbili, lebo také niečo sa ešte nikdy o Zuzane nepovedalo. 28 Na ďalší deň sa ľud zhromaždil u jej muža Joakima. Prišli aj dvaja starší, plní zločinných úmyslov Zuzanu zabiť. 29 Povedali pred ľudom: "Pošlite po Zuzanu, Helkiášovu dcéru, Joakimovu ženu!" 30 Poslali teda po ňu. Prišla so svojimi rodičmi, so svojimi deťmi a so všetkými príbuznými. 31 Zuzana bola veľmi jemná a neobyčajne krásna. 32 Bola zahalená závojom, nuž tí zločinci rozkázali, nech jej strhnú závoj, aby sa tak popásali na jej kráse. 33 Vtedy sa rozplakali všetci jej príbuzní a priatelia. 34 Tí dvaja starší vstali pred zhromaždením a položili ruky na jej hlavu. 35 Ona s plačom pohliadla k nebu, lebo jej srdce sa spoliehalo na Boha. 36 Starší povedali: "Keď sme sa my prechádzali po záhrade sami, táto žena vošla s dvomi slúžkami. Zatvorila bránu a dievky poslala preč. 37 Nato prišiel k nej mládenec, ktorý bol skrytý, a súložil s ňou. 38 My sme boli v rohu záhrady a keď sme videli tú nehanebnosť, pribehli sme k nim. 39 Pristihli sme ich pri hriechu, ale mládenca sme nemohli chytiť, lebo bol silnejší ako my, otvoril bránu a utiekol. 40 Ale túto sme chytili a pýtali sme sa, kto to bol. 41 Ale ona nám to nechcela povedať. Toto je naše svedectvo." Zhromaždenie im uverilo, lebo boli starší ľudu a sudcovia, a odsúdilo ju na smrť. 42 Zuzana hlasno zvolala: "Večný Bože, ty poznáš všetky tajnosti, ty vieš všetko prv, než sa to stane. 43 Ty vieš, že proti mne nepravdivo svedčili. A teraz mám zomrieť, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zlostne vymysleli proti mne." 44 Pán ju vypočul. 45 Keď ju viedli na smrť, Boh vzbudil nábožného ducha mládenca menom Daniel, 46 ktorý začal kričať: "Ja som čistý od krvi tejto ženy." 47 Všetok ľud sa obrátil k nemu a pýtali sa ho: "Čo tým chceš povedať?" 48 Predstúpil doprostred nich a povedal: "Takí ste nerozumní, Izraelci? Odsúdili ste Izraelovu dcéru bez vyšetrovania a bez zistenia pravdy. 49 Vráťte sa na súd, lebo títo falošne svedčili proti nej." 50 Všetok ľud sa ihneď vrátil a starší z ľudu povedali Danielovi: "Poď, sadni si medzi nás a vysvetli nám vec, lebo Boh ti dal hodnosť staršieho." 51 Daniel im povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba a ja ich vyšetrím." 52 Keď ich oddelili, Daniel predvolal jedného z nich a povedal mu: "Ty starý hriešnik! Teraz vyšli najavo tvoje predošlé hriechy! 53 Vynášal si nespravodlivé rozsudky, nevinných si odsudzoval a vinných si prepúšťal, hoci Pán povedal: "Nevinného a spravodlivého nesmieš dať zabiť!" 54 Nuž teraz, ak si ju videl, povedz nám, pod ktorým stromom si ich videl baviť sa spolu!" Ten odpovedal: "Pod tisom." 55 "Veľmi dobre," povedal Daniel, "táto lož padne na tvoju hlavu, lebo Boží anjel už prevzal od Boha rozsudok nad tebou a rozsekne ťa na dvoje." 56 Dal ho odviesť a predviesť druhého. Tomu povedal: "Potomok Kanaánov, a nie Júdov! Krása ťa zviedla a žiadostivosť ti pomútila hlavu! 57 Tak ste si počínali s Izraelovými dcérami a ony zo strachu sa bavili s vami. Ale judská dcéra nemohla strpieť vašu zlobu. 58 Teda, povedz mi, pod ktorým stromom si ich pristihol baviť sa?" Povedal: "Pod dubom." 59 Daniel mu povedal: "Veľmi dobre. Táto lož padne na tvoju hlavu, lebo Boží anjel čaká s mečom, aby ťa rozťal napoly, aby vás zabil." 60 Vtedy celé zhromaždenie vypuklo v hlasné výkriky a chválilo Boha, záchrancu tých, čo v neho dúfajú. 61 Potom sa obrátilo proti tým dvom starším, lebo ich Daniel usvedčil z ich vlastných úst, že vydali nepravdivé svedectvo. 62 Podľa Mojžišovho zákona naložili s nimi tak, ako oni vo svojej zlobe chceli naložiť so svojím blížnym. Usmrtili ich. Tak bola v ten deň zachránená nevinná krv. 63 Helkiáš a jeho žena ďakovali Bohu za svoju dcéru Zuzanu, tiež jej manžel Joakim a všetci jej príbuzní, pretože sa na nej nenašlo nič nemravné. 64 Od toho dňa a naďalej Daniel sa stal veľkým v očiach ľudu.