2. kapitola
Kráľ sa pýta veštcov
1 V druhom roku Nabuchodonozorovho kraľovania Nabuchodonozor mával sny a tak býval nimi znepokojený, že nemohol spávať. 2 Vtedy rozkázal zvolať mágov, astrológov, zaklínačov a chaldejských mudrcov, aby mu povedali, aké boli jeho sny. 3 Kráľ im povedal: "Mal som sen a som veľmi znepokojený, chcem poznať jeho zmysel." 4 Chaldejskí mudrci odpovedali kráľovi po aramejsky: "Ó, kráľ! Ži nám naveky! Ráč nám porozprávať svoj sen a my ti povieme, čo znamená." 5 Kráľ vo svojej odpovedi povedal chaldejským mudrcom: "Toto je moje rozhodnutie: Ak mi nerozpoviete sen i jeho vysvetlenie, dám vás rozsekať na kusy a vaše domy obrátiť na kopu zrúcanín. 6 Ale ak mi rozpoviete môj sen i jeho význam, dám vám bohaté odmeny a vysoké hodnosti. Odhaľte mi teda sen a jeho význam!" 7 Odpovedali mu po druhýkrát: "Nech nám kráľ ráči rozpovedať svoj sen a my mu ho vysvetlíme." 8 Ale kráľ nato: "Mne je zrejmé, že chcete získať čas vidiac, že som vyhlásil svoj úmysel. 9 Ak mi teda nerozpoviete môj sen, ten istý výnos platí pre vás. Vy ste sa rozhodli narozprávať mi kopu ohavných lží v nádeji, že časom sa veci zmenia. Rozpovedzte mi teda môj sen a ja budem vedieť, že mi môžete dať aj jeho výklad." 10 Chaldejskí mudrci odpovedali kráľovi: "Niet človeka na celom svete, ktorý by vedel odhaliť túto vec kráľovi. A preto niet kráľa, hocijako mocného a veľkého, aby takéto otázky kládol mágom, astrológom alebo chaldejským mudrcom. 11 Otázka, ktorú kráľ kladie, je ťažká a nikto ju nemôže kráľovi rozlúštiť, iba bohovia, ktorí však medzi ľuďmi nebývajú." 12 Nato sa kráľ hrozne nahneval a rozhodol sa pobiť všetkých babylonských mudrcov. 13 Keď bol vyhlásený rozkaz pobiť mudrcov, hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. Danielov zákrok
14 Keď sa Arioch, kapitán kráľovskej telesnej stráže, chystal pozabíjať babylonských mudrcov, Daniel sa k nemu opatrne a múdro priblížil 15 a povedal Ariochovi: "Ty si kráľov zástupca, prečo kráľ vydal taký prísny rozkaz?" Vtedy Arioch vysvetlil vec Danielovi. 16 Daniel šiel prosiť kráľa, aby mu poskytol čas a on kráľovi oznámi vysvetlenie sna. 17 Daniel sa vrátil domov a vec oznámil svojim druhom Ananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi. 18 Žiadal ich, aby vyprosili od Boha Nebies láskavé vyjavenie toho tajomstva, aby Daniel a jeho druhovia s ostatnými babylonskými mudrcami neboli vydaní na smrť. 19 Nato to tajomstvo bolo odhalené Danielovi v nočnom videní. Daniel poďakoval Bohu Nebies. 20 Daniel sa ujal slova a povedal: "Nech je Božie Meno oslávené od veku do veku, lebo on má všetku múdrosť a moc. 21 On mení obdobia a časy, on zosadzuje a dosadzuje kráľov, on dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22 On odhaľuje veci hlboké a tajomné, on vie, čo leží v tmách; u neho prebýva svetlo. 23 Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, lebo si mi dal múdrosť a silu, zjavil si mi, o čo sme ťa prosili, oznámil si nám, čo kráľ chce vedieť." 24 Preto Daniel odišiel k Ariochovi, ktorého kráľ poveril, aby zahubil babylonských mudrcov. Vošiel a povedal mu: "Nezahub babylonských mudrcov. Uveď ma ku kráľovi a ja odhalím kráľovi rozriešenie!" 25 Arioch rýchlo uviedol Daniela pred kráľa, ktorému povedal: "Našiel som medzi judskými zajatcami človeka, ktorý podá kráľovi rozriešenie sna." 26 Kráľ sa obrátil na Daniela (ktorý sa volal tiež Baltazár) so slovami: "Môžeš mi naozaj povedať, čo som videl vo sne, a vysvetliť mi to?" 27 Daniel vyhlásil pred kráľom: "Tajomstvo, ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi odhaliť mudrci ani astrológovia, ani mágovia, ani veštci. 28 Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá, a on dal vedieť kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa má stať v posledné dni. Tvoj sen a videnie, ktoré prešlo tvojou hlavou na tvojom lôžku, je toto: 29 Ó, kráľ, na tvojom lôžku ti prišlo na myseľ, čo sa má stať v budúcnosti. A ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo sa má stať. 30 Toto tajomstvo bolo zjavené mne nie preto, že mám viac múdrosti ako všetci živí ľudia, ale preto, aby sa kráľ dozvedel jeho zmysel, aby si ty mohol pochopiť myšlienky svojho srdca. 31 Ó, kráľ, ty si mal toto videnie: Videl si sochu, obrovskú sochu, preveľmi blýskavú, stojacu pred tebou, hroznú na pohľad. 32 Táto socha mala hlavu z rýdzeho zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a stehná z bronzu, 33 stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z pálenej hliny. 34 Díval si sa: zrazu sa odtrhla zvrchu skala, ale nie ľudskou rukou, udrela do sochy, do jej nôh zo železa a z pálenej hliny a rozdrúzgala ich. 35 Potom sa rozdrúzgali železo, pálená hlina, bronz, striebro a zlato. Odvial ich vietor ako plevu v lete na humne, takže nezostalo po nich stopy. Ale skala, ktorá udrela do sochy, narástla vo veľký vrch a zaplnila zem. 36 Toto bol sen. Teraz podáme kráľovi jeho vysvetlenie. 37 Ó, kráľ, kráľ kráľov! Tebe dal Boh Nebies kráľovstvo, vládu, moc a slávu. 38 Do tvojich rúk vložil ľudí, divú zver a nebeské vtáctvo, kdekoľvek bývajú, a urobil ťa zvrchovaným vládcom nad tým všetkým. Ty si tá hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, slabšie ako tvoje. Potom ešte tretie, z bronzu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40 Štvrté kráľovstvo bude tvrdé ako železo. Ako železo drúzga všetko a drví na prach, ako železo láme, tak ono zdrví na prach a zdrúzga všetko. 41 Ako si videl, nohy a prsty boli sčasti z pálenej hliny a sčasti zo železa, to bude rozdelené kráľovstvo. Bude mať niečo z pevnosti železa, ako si videl železo zmiešané s blatom pálenej hliny, 42 prsty nôh boli sčasti zo železa, sčasti z pálenej hliny, to kráľovstvo bude sčasti silné a sčasti krehké. 43 Ako v tvojom videní bolo železo zmiešané s blatom pálenej hliny, tak sa budú miešať manželstvami, ale nebudú držať spolu, tak ako železo sa nemieša s hlinou. 44 Za čias týchto kráľov Boh Nebies postaví kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. To kráľovstvo neprejde na iný národ. Ono rozdrúzga a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky. 45 Toto je význam tvojho videnia, že sa skala odtrhla zvrchu, ale nie ľudskou rukou, a rozdrúzgala na prach železo, bronz, pálenú hlinu, striebro i zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo sa má stať. Sen je pravdivý a jeho vysvetlenie spoľahlivé." Kráľovo vyznanie viery
46 Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol tvárou k zemi, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli nekrvavé obety a kadidlo. 47 Kráľ povedal Danielovi: "Skutočne, váš Boh je Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odkrýva tajomstvá, lebo si mohol odkryť toto tajomstvo." 48 Potom kráľ udelil Danielovi vysokú hodnosť a dal mu veľa skvelých darov. Vymenoval ho za miestodržiteľa babylonskej provincie a za predstaveného všetkých babylonských mudrcov. 49 Daniel poprosil kráľa, aby správu babylonskej provincie zveril Šadrachovi, Mešachovi a Abed Negovi. Daniel sám zostal na kráľovskom dvore.