Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Z Kadeša do Arnonu

1 Potom sme sa obrátili a vydali sme sa na púšť smerom k moru Suf, ako mi prikázal Jahve. Dlhý čas sme obchádzali pohorie Seir.
2 Vtedy mi Jahve povedal: 3 "Dosť ste sa nachodili okolo tohto pohoria: obráťte sa na sever. 4 Ľudu prikáž toto: Budete prechádzať územím vašich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú v Seire. Boja sa vás, ale majte sa veľmi na pozore. 5 Neprovokujte ich, lebo vám nedám nič z ich krajiny, ani na dĺžku šľapaje nohy: lebo pohorie Seir som dal Ezauovi do vlastníctvaa. 6 Kupujte si od nich za peniaze jedlo na jedenie; aj vodu na pitie si od nich kupujte. 7 Lebo Jahve, tvoj Boh, ťa požehnal pri každom diele tvojich rúk; bdel nad tvojím putovaním cez túto veľkú púšť. Už štyridsať rokov je s tebou Jahve, tvoj Boh, a nechýbalo ti nič." 8 Tak sme prešli popri našich bratoch, Ezauových synoch, ktorí bývajú v Seire, cestou cez Arabu, ktorá ide z Elatu a z Ecjon-Geberu; 9 potom sme sa obrátili a šli sme cestou k Moabskej púšti. Vtedy mi Jahve povedal: "Nenapádaj Moab, neprovokuj ho k boju; lebo ti nedám nič z jeho zeme do vlastníctva: Ar som dal do vlastníctva Lotovým synom. 10 (Predtým tam bývali Emci, národ silný, početný a vysokej postavy ako Anakovci. 11 Považovali ich za Refaovcov ako Anakovcov, ale Moabci ich volajú Emci. 12 Takisto v Seire predtým bývali Chorijci, ktorých Ezauovi synovia obsadili, vyhubili a usadili sa na ich mieste, ako to urobil Izrael vo svojej zemi dedičstva od Jahveho.) 13 Hor sa teraz! Prejdite cez potok Zered." Prešli sme teda cez potok Zered. 14 Naše blúdenie z Kadeš-Barney až po prechod cez potok Zered trvalo tridsaťosem rokov; kým z tábora úplne nevyhynulo celé pokolenie bojovníkov, ako im to Jahve prisahal. 15 Jahveho ruka bola proti nim, aby ich celkom vyhubila z tábora. 16 Keď vymreli z ľudu všetci bojaschopní muži, 17 Jahve sa na mňa obrátil slovami: 18 "Ty dnes prechádzaš Arom v moabskej krajine 19 a priblížiš sa k Ammonovým synom. Nenapádaj ich, neprovokuj ich; lebo ti nedám nič zo zeme Ammonových synov do vlastníctva: dal som ju do vlastníctva Lotovým synom. 20 (Aj túto krajinu považovali za krajinu Refaovcov: predtým v nej bývali Refaovci a Ammonci ich volali Zamzumovci, 21 ľud silný, početný a vysokej postavy ako Anakovci. Jahve ich vyhubil tak, že si ich podrobili a usadili sa na ich mieste, 22 ako to urobil Ezauovým synom, ktorí bývali v Seire, keď vyhubil pred nimi Chorijcov, ktorých si podrobili a usadili sa na ich mieste, až do dnešného dňa. 23 Avvijcov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftorci, ktorí vyšli z Kaftoru a usadili sa na ich mieste.) 24 Hor sa! Vyrazte na cestu a prejdite cez potok Arnon. Pozri, vydávam do tvojej moci Sichona, kráľa Chešbonu, Amorejca, i jeho krajinu. Začni ju dobýjať a daj sa s ním do boja. 25 Od tohto dňa začnem budiť strach a hrôzu pred tebou u všetkých národov pod nebom: ktokoľvek počuje zvesť o tvojom príchode, bude sa triasť a chvieť úzkosťou."

Vydobytie Sichonovho kráľovstva

26 Z púšte Kedemot som vyslal poslov k chešbonskému kráľovi Sichonovi s týmito slovami:
27 "Chcem prejsť tvojou krajinou; pôjdem svojou cestou, neodbočím ani napravo, ani naľavo. 28 Budem jesť pokrm, ktorý mi predáš za peniaze, a budem piť vodu, ktorú mi prenecháš za peniaze. Chcem len peši prejsť, 29 ako to dovolili Ezauovi synovia, ktorí bývajú v Seire, a Moabci, ktorí bývajú v Are, kým neprekročím Jordán a nevojdem do krajiny, ktorú nám dáva Jahve, náš Boh." 30 Ale chešbonský kráľ Sichon nám nechcel dovoliť prejsť cez neho; lebo Jahve, tvoj Boh, urobil jeho ducha nepoddajným a zatvrdil jeho srdce, aby ho vydal tebe do rúk, ako je tomu dnes. 31 Jahve mi povedal: "Pozri, začínam ti vydávať do moci Sichona a jeho krajinu; začni zaberať jeho krajinu a zmocni sa jej!" 32 Vtedy vyšiel Sichon so všetkým svojím ľudom proti nám do boja pri Jahace. 33 Jahve, náš Boh, nám ho vydal a my sme ho porazili, jeho, jeho synov a celý jeho ľud. 34 Vtedy sme zaujali všetky jeho mestá a vydali sme kliatbe všetky tieto mestá ženatých mužov, ženy a deti a nedovolili sme ujsť nikomu, 35 okrem dobytka, ktorý bol našou korisťou spolu s korisťou zaujatých miest. 36 Od Aroeru, ktorý je na okraji údolia Arnonu, a od mesta, ktoré je v údolí, až po Galaád nebolo pre nás nedobytného mesta: Jahve, náš Boh, nám ich vydal všetky. 37 Ale ku krajine Ammoncov si sa nepriblížil, ani k oblasti potoka Jabok, ani k mestám v pohorí, ani k ničomu, čo zakázal Jahve, náš Boh.