9. kapitola
Víťazstvo pochádza od Jahveho, a nie z čností Izraela
1 Počuj, Izrael. Ty dnes prejdeš cez Jordán, aby si vtiahol medzi národy a ovládol ich, hoci sú väčšie a mocnejšie, ako si ty, mestá veľké a opevnené až do neba, ľud veľký a urastený, 2 Anakovcov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: "Kto obstojí pred Anakovými synmi?" 3 Preto dnes vedz, že Jahve, tvoj Boh, ide pred tebou ako stravujúci oheň, ktorý ich zničí, a on ti ich podriadi; ty ich vyženieš a rýchlo vyhubíš, ako ti to povedal Jahve. 4 Keď ich Jahve, tvoj Boh, vyženie pred tebou, nehovor si vo svojom srdci: "Pre moju spravodlivosť ma Jahve priviedol, aby som zaujal túto krajinu," lebo Jahve vyženie tieto národy pred tebou pre ich zvrátenosť. 5 Nie pre svoju spravodlivosť, ani pre priamosť svojho srdca prichádzaš zaujať ich krajinu, ale Jahve, tvoj Boh, ich vyháňa pred tebou pre zvrátenosť týchto národov a tiež preto, aby splnil slovo, ktoré prísahou sľúbil tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. 6 Vedz teda, že Jahve, tvoj Boh, ti nedáva túto krásnu zem pre tvoju spravodlivosť; veď ty si ľud nepoddajnej šije. Previnenie Izraela na Chorebe a Mojžišov príhovor
7 Pamätaj! Nezabúdaj, že si hneval Jahveho, svojho Boha, na púšti. Odo dňa, čo si vyšiel z Egyptskej krajiny, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Jahvemu. 8 Na Chorebe ste nahnevali Jahveho a Jahve sa tak na vás nahneval, že vás chcel vyhubiť. 9 Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú Jahve uzavrel s vami, zostal som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol som chlieb a vodu som nepil. 10 Jahve mi dal dve kamenné tabule, popísané Božím prstom, na ktorých boli všetky slová, ktoré vám v deň Zhromaždenia Jahve hovoril na vrchu zo stredu ohňa. 11 Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi dal tie dve kamenné tabule, tabule zmluvy. 12 Jahve mi povedal: "Vstaň! Rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Rýchlo zišli z cesty, ktorú som im prikázal: zhotovili si z kovu liatu modlu." 13 Potom mi Jahve povedal: "Videl som tento ľud: veru, je to ľud nepoddajnej šije. 14 Nechaj ma, aby som ich vyhubil a vytrel ich meno spod nebies, a z teba urobím národ mocnejší a početnejší, ako sú oni." 15 Obrátil som sa teda a zostúpil som z vrchu, ktorý planul ohňom; obe tabule zmluvy som mal vo svojich rukách. 16 Tu som videl, že ste práve zhrešili proti Jahvemu, svojmu Bohu. Urobili ste si z liateho kovu teľa; rýchlo ste zišli z cesty, ktorú vám prikázal Jahve. 17 Uchopil som tie dve tabule, oboma rukami som ich hodil a rozbil pred vašimi očami. 18 Potom som sa vrhol na zem pred Jahveho; ako prvý raz, štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb a vodu nepil, pre všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste konali, čo bolo zlé v Jahveho očiach až tak, že ste ho urazili, 19 lebo som sa bál tohto hnevu a zlosti, ktorá unášala Jahveho proti vám tak, že vás chcel vyhubiť. A Jahve ma vypočul aj tento raz. 20 Aj na Árona sa Jahve veľmi rozhneval a chcel ho zahubiť. Aj za Árona som sa vtedy modlil. 21 A toto dielo hriechu, ktoré ste spravili, to teľa, som vzal, spálil som ho v ohni, rozbil som ho, rozdrvil na jemný prach a ten prach som hodil do potoka, ktorý steká z vrchu. Ďalšie previnenia. Mojžišova modlitba
22 Aj v Tabeere, v Masse a v Kibrot-Taave ste nahnevali Jahveho. 23 A keď vás Jahve poslal z Kadeš-Barney so slovami: "Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal," vzdorovali ste príkazu Jahveho, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste jeho hlas. 24 Boli ste odbojní proti Jahvemu odo dňa, kedy vás poznala. 25 Vrhol som sa teda na zem pred Jahveho a tých štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal na tvári, lebo Jahve hovoril, že vás vyhubí. 26 Modlil som sa k Jahvemu a povedal som mu: "Pane môj, Jahve, nevyhub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si oslobodil svojou veľkou mocou a vyviedol z Egypta silnou rukou. 27 Rozpomeň sa na svojich služobníkov, Abraháma, Izáka a Jakuba, a nehľaď na tvrdohlavosť tohto ľudu, na jeho zvrhlosť a na jeho hriech, 28 aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nehovorili: ‚Jahve ich nemohol doviesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich nechal umrieť na púšti.‘ 29 Ale oni sú tvojím ľudom, tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a vystretým ramenom."