7. kapitola
Pravá bohoslužba a) Útok na Chrám
1 Slovo, ktoré povedal Jahve Jeremiášovi: 2 "Staň si do brány Jahveho chrámu a tam urob toto vyhlásenie: Počujte Jahveho slovo všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Jahvemu! 3 Takto hovorí Jahve Cebaot, Boh Izraela: Napravte svoj život a svoje skutky a ja vás nechám bývať na tomto mieste! 4 Neubezpečujte sa klamlivými slovami: Toto miesto je Jahveho chrám, Jahveho chrám, Jahveho chrám! 5 Ak napravíte svoj život a svoje skutky, ak naozaj zachováte spravodlivosť jeden voči druhému, 6 ak nebudete utláčať cudzincov, siroty a vdovy, ak nebudete vylievať nevinnú krv na týchto miestach, ak nebudete behať za cudzími bohmi na vašu vlastnú škodu, 7 vtedy vás nechám bývať na tomto mieste, v zemi, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov. 8 Ale vy sa spoliehate na lživé slová, ktoré sú nanič. 9 Čože! Vy kradnete, vraždíte, cudzoložíte, krivo prisaháte, obetujete Baalovi a vláčite sa za falošnými bohmi, ktorých ste nepoznali, 10 potom prídete sem, postavíte sa predo mňa v tomto Chráme, ktorý nesie moje meno, a hovoríte: "Tu sme bezpeční," aby ste mohli ďalej páchať tie ohavnosti! 11 Či si myslíte, že tento môj dom sa stal pelechom lotrov? Ale ja to všetko jasne vidím. To je Jahveho výrok. 12 Choďte k mojej svätyni do Šíla, kde som kedysi pripravil príbytok svojmu Menu, a prizrite sa, čo som s ním urobil pre zlobu môjho izraelského ľudu. 13 A teraz ste urobili všetko toto – Jahveho výrok – a nepočúvali ste ma, keď som vám hovoril naliehavo, znovu a znovu, a na moje výzvy ste nedali odpoveď, 14 preto to, čo som urobil so Šílom, urobím aj tomuto Chrámu, ktorý nesie moje Meno a na ktorý sa tak spoliehate, lebo som ho dal vám a vašim otcom. 15 Odvrhnem vás spred seba, ako som odvrhol všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo. b) Cudzí bohovia
16 A ty nepros za tento ľud! Nevysielaj za nich ani prosby, ani modlitby, nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevyslyším. 17 Či nevidíš, čo robia v judských mestách a na jeruzalemských uliciach? 18 Deti zbierajú drevo, otcovia zapaľujú oheň, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Potom lejú obety cudzím bohom, aby ma ranili. 19 Ale či to rania mňa? – Jahveho výrok. – Nie. Ale samých seba na svoju vlastnú hanbu. 20 Preto – hovorí Pán Jahve: Dajte si pozor! Môj hnev a moje rozhorčenie sa vyleje na toto miesto, na ľudí, na zvieratá, na poľné stromy a na úrodu zeme. Môj hnev bude horieť tak, že ho nik nebude môcť uhasiť." c) Bohoslužba bez vernosti
21 Toto hovorí Jahve Cebaot, Boh Izraela: "Pridajte k svojim obetám celopaly a jedzte z nich mäso! 22 Lebo o celopaloch a obetách som nič nepovedal, ani nič neprikázal vašim otcom, keď som ich vyviedol z Egypta. 23 Ale toto som im prikázal: Počúvajte môj hlas, potom budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Žite podľa mojich prikázaní, ak chcete, aby sa vám vodilo dobre. 24 Ale oni nepočúvali, nevenovali tomu pozornosť. Žili podľa svojich rozmarov so zatvrdilým srdcom, hľadeli naspäť, a nie dopredu. 25 Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes, posielal som vám toľkých mojich sluhov, prorokov, a to každodenne a neúnavne. 26 Ale oni ma nepočúvali, nevenovali mi pozornosť, zatvrdili sa a boli horší ako ich otcovia. 27 Keď im to všetko porozprávaš, nebudú ťa počúvať. Budeš ich volať, ale oni ti nedajú odpoveď. 28 Povedz im teda: Toto je ľud, ktorý nepočúva Jahveho, svojho Boha, a nechce prijať poučenie. Vernosť zahynula, nepočuť ju z ich úst. d) Opäť modloslužba: hrozba vyhnanstva
29 Ó, Jeruzalem, ostrihaj si svoje dlhé vlasy a odhoď ich! Zaspievaj žalospev na holých návršiach! Lebo Jahve zavrhol a opustil pokolenie, ktoré ho hnevá! 30 Hej. Synovia Júdu páchali, čo sa mi nepáči. – To je Jahveho výrok. – Poškvrnili Chrám, ktorý nesie moje Meno, svojimi ohavnosťami. 31 Postavili svätyňu v Tofete v Doline Ben-Hinnom, aby tam pálili svojich synov a dcéry, čo nebol môj príkaz, na čo som nikdy ani nepomyslel. 32 Preto prídu dni – to je Jahveho výrok –, keď sa to nebude volať Tofet ani Dolina Ben-Hinnom, ale Dolina Vraždenia. V Tofete budú pochovávať pre nedostatok miesta. 33 Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu potravou nebeského vtáctva a divej zveri a nik ich nebude odháňať. 34 Z judských miest a z ulíc Jeruzalema zaženiem výkriky radosti a plesania, volanie ženícha a hlas nevesty, lebo krajina sa zmení na trosky.