1. kapitola
Adresa a pozdrav
1 Jakub, sluha Boha a Pána Ježiša Krista, dvanástim kmeňom v diaspóre pozdrav. Osoh zo skúšok
2 Bratia moji, veľmi sa tomu radujte, keď znášate všelijaké skúšky. 3 Veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. 4 Vytrvalosť zasa nech sa preukáže v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali. Prosiť s dôverou
5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. 6 Ale nech prosí s vierou a bez pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7 Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána: 8 ten človek má dušu rozpoltenú, je nestály vo všetkom svojom počínaní. Osud bohatého
9 Brat nízkeho postavenia nech sa chváli svojím povýšením 10 a bohatý zasa svojím pokorením, lebo sa pominie ako poľný kvet. 11 Vyšlo horúce slnko: vysušilo trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne boháč pri svojom podnikaní. Skúška
12 Šťastný človek, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ako to Pán prisľúbil tým, čo ho milujú. 13 Nech nikto v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Pretože Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14 Ale každého pokúša jeho vlastná žiadostivosť, ktorá ho láka a zvádza. 15 Potom žiadostivosť počne a porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Prijať Slovo a uskutočniť ho
16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní! 17 Každý dobrý dar, každý dokonalý dar je zhora a zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatienenia. 18 On dobrovoľne rozhodol, že nás zrodí slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. 19 Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20 lebo hnev človeka nekoná, čo je Božia spravodlivosť. 21 Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a vnímavo prijmite Slovo, ktoré bolo zasiate do vás a má moc spasiť vaše duše. 22 To Slovo aj uvádzajte do života. Nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23 Lebo kto iba počúva Slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24 Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký bol. 25 Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale jeho uskutočňovateľ, ten nájde svoje šťastie v jeho uskutočňovaní. 26 Ak si niekto myslí, že je nábožný, ale nedrží si jazyk na uzde, ten klame svoje srdce, toho nábožnosť je márna. 27 Nábožnosť čistá a nepoškvrnená pred Bohom, naším Otcom, je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnením sveta.