9. kapitola
Vyslanie Dvanástich
1 Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. 2 Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. 3 Povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze; ani dvoje šiat nemajte. 4 Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. 5 Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 6 Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali. Herodes a Ježiš
7 Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych," 8 iní: "Zjavil sa Eliáš," ďalší zasa: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 9 Herodes hovoril: "Jána som dal sťať. Kto je teda ten, o ktorom počúvam také veci?" A žiadal si ho vidieť. Návrat apoštolov a rozmnoženie chleba
10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo urobili. On ich vzal so sebou a odišiel s nimi do mesta, ktoré sa volá Betsaida. 11 Ale keď sa to zástupy dozvedeli, išli za ním. Láskavo ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. 12 Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste." 13 On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup." 14 Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!" 15 Urobili tak a usadili všetkých. 16 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. 17 Jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. Petrovo vyznanie viery
18 Keď sa raz osamote modlil a boli s ním jeho učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?" 19 Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 20 "A vy za koho ma pokladáte?" opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Krista-Mesiáša." 21 Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať. Prvé oznámenie umučenia
22 Povedal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a znalci Zákona ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." Podmienky pre nasledovanie Ježiša
23 Všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž na seba každý deň a nasleduje ma. 24 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. 25 Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a seba samého by zahubil alebo poškodil? 26 Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej, v sláve Otcovej a v sláve svätých anjelov. Blízky príchod Kráľovstva
27 Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo." Premenenie
28 Asi o osem dní po tých slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29 Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. 30 A tu sa dvaja mužovia rozprávali s ním, boli to Mojžiš a Eliáš. 31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. 32 Petra a jeho spoločníkov premohol spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. 33 Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí. 34 Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. 35 A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj Syn, môj Vyvolený, počúvajte ho!" 36 A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli. Posadnutý epileptik
37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup. 38 Tu vykríkol akýsi človek zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa! 39 Pozri, akýsi duch sa ho zmocňuje, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; len veľmi ťažko ho opúšťa a zanecháva ho utýraného. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli." 41 Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna!" 42 Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil na zem a veľmi ním lomcoval. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi. 43 Všetci boli ako bez seba nad podivuhodnou Božou mocou.Druhé oznámenie umučenia
Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44 "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí." 45 Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo. Kto je väčší
46 Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. 47 Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48 a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami všetkými najmenší, ten je veľký." Používanie Ježišovho mena
49 Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, veď nechodí s nami." 50 Ježiš mu povedal: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás." Nepohostinné prijatie v samaritánskej dedine
51 Keď sa napĺňali dni, v ktorých mal byť vzatý zo sveta, rázne sa pustil cestou do Jeruzalema 52 a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samaritánskej dediny, aby mu pripravili nocľah. 53 Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. 54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" 55 On sa obrátil a pokarhal ich. 56 A dali sa na cestu do inej dediny. Náročnosť apoštolského povolania
57 Ako tak išli cestou, ktosi ho oslovil: "Chcem ťa nasledovať, kam pôjdeš." 58 Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." 59 Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 60 Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!" 61 Iný zasa hovoril: "Budem ťa nasledovať, Pane, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." 62 Ale Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."