12. kapitola
Podobenstvo o vražedných vinohradníkoch
1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju múrom, vykopal v nej lis a postavil strážnu vežu. Potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znovu k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6 Mal ešte kohosi, svojho jediného, milovaného syna. Toho im poslal naposledy, mysliac si: ‚Môjho syna si uctia.‘ 7 Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič, poďme, zabime ho, a dedičstvo bude naše!‘ 8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10 Nečítali ste v Písme túto stať: Kameň, ktorý odhodili stavitelia, stal sa uholným kameňom. 11 Je to Božie dielo, je to zázrak v našich očiach?" 12 Chceli ho chytiť, ale báli sa zástupu. Pochopili totiž, že toto podobenstvo povedal o nich. Nechali ho však a odišli. Daň cisárovi
13 Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. 14 Tí prišli k nemu a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Musíme platiť, či nemusíme?" 15 Ale on poznal ich pokrytectvo a povedal im: "Čo ma pokúšate? Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!" 16 Oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov." 17 Vtedy im Ježiš odpovedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu." A veľmi sa mu čudovali. Vzkriesenie mŕtvych
18 Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 19 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka. 21 Vzal si ju druhý, ale aj on zomrel a nezanechal potomka. Takisto i tretí. 22 Ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23 Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za ženu." 24 Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 25 Keď vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 26 A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako Boh povedal: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba? 27 Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite." Prvé prikázanie
28 Tu k nemu pristúpil jeden zo znalcov Zákona, ktorý ich počúval, ako debatovali. Keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" 29 Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou! 31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Niet iného väčšieho prikázania, ako sú tieto." 32 Znalec Zákona mu vravel: "Učiteľ, dobre a správne si povedal: Boh je jediný a okrem neho iného niet. 33 A milovať ho celým svojím srdcom, celým svojím rozumom a svojou silou a milovať svojho blížneho ako seba samého – to je viac ako všetky celopaly a všetky obety." 34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nikto neodvážil vypytovať. Kristus, Dávidov syn a Pán
35 Keď potom Ježiš učil v Chráme, povedal: "Ako môžu znalci Zákona hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? 36 Veď Dávid sám povedal, keď bol nadchnutý Svätým Duchom: Boh prehovoril k môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku pre tvoje nohy! 37 Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou. Ježiš súdi znalcov Zákona
38 Keď Ježiš vyučoval, hovoril: "Varujte sa znalcov Zákona, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39 po prvých sedadlách v synagógach a po popredných miestach na hostinách. 40 Vyjedajú domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb. Týchto postihne prísnejší súd." Obeta vdovy
41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. 42 Prišla aj istá chudobná vdova a hodila dve drobné mince, spolu štvrť asu. 43 Vtedy zvolal k sebe svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádžu do pokladnice. 44 Lebo všetci dávali zo svojho prebytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie."