11. kapitola
Jefte si kladie podmienky
1 Galaádovec Jefte bol udatným bojovníkom. Bol synom neviestky. Otcom Jefteho bol Galaád. 2 Ale Galaádovi aj jeho manželka porodila synov a keď synovia jeho manželky dorástli, vyhnali Jefteho so slovami: "Ty nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom cudzej ženy." 3 Jefte utiekol ďaleko od svojich bratov a usadil sa v krajine Tob. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním robili výpady. 4 Po nejakom čase Ammonci začali vojnu proti Izraelu 5 a starší Galaádu sa vybrali pre Jefteho do krajiny Tob. 6 Povedali mu: "Poď a buď naším vodcom. Bojujeme proti Ammoncom." 7 Jefte odpovedal starším Galaádu: "Nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca? Prečo prichádzate ku mne teraz, keď ste v tiesni?" 8 Starší Galaádu odpovedali Jeftemu: "Preto sme sa teraz vrátili k tebe; poď s nami, budeš bojovať proti Ammoncom, budeš naším náčelníkom, náčelníkom obyvateľov celého Galaádu." 9 Jefte odpovedal starším Galaádu: "Ak ma odvediete späť, aby som bojoval proti Ammoncom, a ak mi ich Jahve vydá na milosť, budem vaším náčelníkom?" 10 Starší Galaádu odpovedali Jeftemu: "Nech je Jahve svedkom medzi nami, ak neurobíme, ako si povedal." 11 Jefte odišiel so staršími Galaádu a ľud ho urobil svojím náčelníkom a vodcom. Jefte zopakoval všetky svoje podmienky v Micpe pred Jahvem. Jefteho vyjednávanie s Ammoncami
12 Jefte poslal poslov k ammonskému kráľovi s odkazom: "Čo máme medzi sebou, že si prišiel, aby si bojoval proti mojej krajine?" 13 Kráľ Ammoncov odpovedal Jefteho poslom: "Keď Izrael vychádzal z Egypta, zabral moju krajinu od Arnonu až po Jabok a po Jordán. Vráť mi to teraz dobrovoľne!" 14 Jefte poslal znovu poslov k ammonskému kráľovi 15 a odkázal mu: "Takto hovorí Jefte: Izrael nezabral krajinu Moabcov ani Ammoncov. 16 Keď Izrael vyšiel z Egypta, tiahol púšťou po Trstinové more a prišiel do Kadeša. 17 Izrael poslal poslov k edomskému kráľovi s odkazom: ‚Dovoľ mi, prosím ťa, prejsť cez tvoju krajinu!‘ Ale edomský kráľ nechcel o tom ani počuť. K moabskému kráľovi tiež poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kadeši. 18 Potom putoval púšťou a obišiel Edom a Moab. Tak prišli do krajiny východne od Moabu a utáborili sa za Arnonom, ale na moabské územie nevstúpili, lebo Arnon je moabskou hranicou. 19 Potom Izrael poslal poslov k Sichonovi, kráľovi Amorejcov, ktorý kraľoval v Chešbone, s odkazom: ‚Dovoľ mi prejsť, prosím ťa, cez tvoju krajinu až po moje miesto.‘ 20 Ale Sichon neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahaci a bojoval proti Izraelu. 21 Jahve, Boh Izraela, vydal Sichona a všetok jeho ľud do rúk Izraela, on ho porazil a Izrael zaujal celú krajinu Amorejcov, ktorí bývali v tej krajine. 22 A zaujali celé územie Amorejcov od Arnonu až po Jabok a od púšte až po Jordán. 23 Teraz, keď Jahve, Boh Izraela, vyhnal Amorejcov pred svojím izraelským ľudom, ty ho chceš vyhnať? 24 Či ty nevlastníš všetko, čo ti tvoj boh Kemoš dal do vlastníctva? Tak aj my vlastníme, čo Jahve, náš Boh, vzal iným a nám dal do vlastníctva. 25 Vari si lepší ako Balak, Ciporov syn, moabský kráľ? Či sa on dal do sporu s Izraelom? Alebo pustil sa s ním do vojny? 26 Kým žil Izrael tristo rokov v Chešbone a v jeho osadách, v Aroere a v jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnonu, prečo ste mu ich neodňali v tom čase? 27 Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi krivdíš, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Sudca, Jahve, dnes rozsúdi medzi Izraelcami a kráľom Ammoncov!" 28 Ale kráľ Ammoncov nedal nič na slová, ktoré mu Jefte odkázal. Jefteho sľub a víťazstvo
29 Jahveho duch zostúpil na Jefteho a ten prešiel Galaádom a Manassesom. Potom prešiel do galaádskej Micpy a z galaádskej Micpy prešiel k Ammoncom. 30 A Jefte urobil Jahvemu sľub: "Ak mi vydáš Ammoncov do rúk, 31 kto mi prvý vyjde v ústrety z dvier môjho domu, keď sa vrátim ako víťaz z boja proti Ammoncom, bude patriť Jahvemu a ja ho obetujem ako celopal." 32 Jefte tiahol do boja proti Ammoncom a Jahve mu ich vydal do rúk. 33 Bil ich od Aroeru až k Minitu (dvadsať miest) a až po Abel-Keramim. To bola veľmi ťažká porážka; a Ammonci boli pokorení pred Izraelcami. 34 Keď sa Jefte vracal do svojho domu v Micpe, tu mu vyšla v ústrety jeho dcéra, tancujúc za zvuku tamburín. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru. 35 Keď ju zazrel, roztrhol si šaty a zvolal: "Beda, dcéra moja, ty ma naozaj ničíš! Práve ty ma privádzaš do nešťastia! Zaviazal som sa sľubom Jahvemu a nemôžem ho odvolať." 36 Ona mu odpovedala: "Otče môj, keď si sa zaviazal sľubom Jahvemu, urob so mnou, ako si prisľúbil, keďže ti Jahve doprial víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi Ammoncami." 37 Potom prosila svojho otca: "Dopraj mi ešte toto: daj mi voľnosť ešte na dva mesiace. Rada by som sa odišla túlať do hôr a oplakávať svoje panenstvo so svojimi priateľkami." 38 On jej povedal: "Choď!" A prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a na horách oplakávala svoje panenstvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on splnil na nej sľub, ktorý urobil. Ona nepoznala muža. Odvtedy je zvykom v Izraeli, 40 že z roka na rok vychádzajú izraelské dcéry, aby štyri dni v roku oplakávali dcéru Galaádovca Jefteho.