3. kapitola
1 So zarmútenou dušou som vzdychal, plakal a začal som sa modliť plný žiaľu: 2 Pane, ty si spravodlivý a aj všetky tvoje skutky sú spravodlivé. Všetky tvoje cesty sú milosť a pravda. Ty si Sudca sveta. 3 A teraz, Pane, spomeň si na mňa a zhliadni na mňa. Netrestaj ma za moje hriechy a omyly, ani za omyly mojich otcov. Zhrešili sme proti tebe 4 a porušili sme tvoje prikázania, a ty si nás vydal drancovaniu, zajatiu a smrti, takže sme výsmešným príslovím u všetkých národov, kam si nás rozmetal. 5 Teraz uznávam, že všetky tvoje rozsudky sú spravodlivé, keď ma trestáš za moje hriechy a hriechy mojich otcov, lebo sme neposlúchali tvoje zákony a nežili sme pred tebou v pravde. 6 Teraz nalož so mnou, ako sa ti páči: rozkáž, nech mi je život odobratý, aby som bol vzatý zo zeme a stal sa zemou. Lebo pre mňa je smrť lepšia ako život, musel som vypočuť nezaslúženú potupu a som naplnený veľkým smútkom. Pane, rozkáž, aby som bol vyslobodený z tejto tiesne. Prepusť ma do večného domova! Pane, neodvracaj odo mňa svoju tvár! Lepšie mi je zomrieť, ako žiť v takej tiesni, zahrnutý takými výčitkami. 7 V ten istý deň sa prihodilo, že aj Sára, Raguelova dcéra, ktorá žila v Ekbatanoch v Médii, musela vypočuť urážky od jednej slúžky svojho otca. 8 Bola totiž sedemkrát vydatá, ale najhorší démon Asmodej zabil jej mužov jedného za druhým prv, ako sa s ňou manželsky spojili. Slúžka jej povedala: "Nechápeš, že to ty zabíjaš svojich mužov? Za siedmich ťa už vydali a ty si nemala ani raz šťastie! 9 Ak tvoji mužovia pomreli, nemusíš nás za to biť! Choď si teda za nimi, nech od teba nikto nikdy neuvidí ani syna, ani dcéru!" 10 V ten deň jej na srdce zaľahol veľký smútok, s plačom vyšla do hornej izbičky v dome svojho otca a chcela sa obesiť. Potom si to rozmyslela a povedala si: "Možno budú viniť môjho otca a budú mu vyčítať: "Mal si len jedinú milovanú dcéru a tá sa obesila pre svoje nešťastie!" Nechcem utrápiť svojho starého otca a priviesť ho žiaľom do podsvetia. Nie, neobesím sa, radšej budem prosiť Pána, nech zomriem, aby som už nemusela počúvať takéto výčitky, dokiaľ žijem!" 11 A hneď zdvihla ruky smerom k oknu a takto sa modlila: Požehnaný si, milosrdný Bože! Nech je požehnané tvoje Meno naveky, nech ťa požehnávajú všetky tvoje diela na večné veky! 12 Teraz dvíham svoju tvár, k tebe obraciam svoje oči. 13 Daj, aby som odišla z tohto sveta, aby som nemusela počúvať takéto urážky! 14 Pane, ty vieš, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom. 15 Nepoškvrnila som svoje meno, ani meno svojho otca v zemi vyhnanstva. Som jediná dcéra svojho otca, on nemá iné deti, ktoré by boli jeho dedičmi, nemá brata pri sebe, ani príbuzného, za ktorého by som sa mohla vydať a mala sa zachovať pre neho. Už som stratila sedem manželov, načo by som mala ešte žiť! Ak nechceš, aby som zomrela, pohliadni na mňa milosrdne, už nechcem počúvať, ako ma urážajú! 16 Vtedy modlitba obidvoch bola vypočutá pred slávnou prítomnosťou Boha. 17 Poslal svojho anjela Rafaela, aby oboch uzdravil: Tobitovi mal odstrániť biele škvrny z očí, aby znova videl Božie svetlo, a Sáru, Raguelovu dcéru, mal dať za manželku Tobiášovi, Tobitovmu synovi, a oslobodiť ju od zlého ducha Asmodeja. Lebo bola určená za manželku Tobiáša a nikoho iného zo všetkých uchádzačov. V tom istom čase sa Tobit vrátil z dvora do svojho domu a Sára, Raguelova dcéra, schádzala z hornej izbičky.