12. kapitola
1 A začal im hovoriť v podobenstvách: Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal jamu na lisovanie a postavil (strážnu) vežu. Potom ju prenajal vinohradníkoma odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Aj toho napadli kameňmi, rozbili mu hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných; niektorých zbili, iných zabili. 6 Mal však ešte jedného, svojho milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj jeho, lebo si povedal: Voči môjmu synovi si to nedovolia. 7 No vinohradníci si povedali: To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše! 8 I chytili ho, zabili a vyhodili von z vinice. 9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom; 11 urobil to Pán, a je to podivuhodné v našich očiach? 12 A chceli Ho zajať, ale báli sa zástupu. Poznali totiž, že to podobenstvo hovoril o nich. I nechali Ho a odišli. 13 Poslali však k Nemu niektorých z farizejov a herodiánov, aby Ho chytili v reči. 14 Tí prišli a povedali Mu: Učiteľ, vieme, že si spravodlivý a neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale pravdivo učíš Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi, či nie? Máme dávať, alebo nemáme dávať? 15 On však poznal ich pokrytectvo a povedal im: Prečo ma pokúšate?! Prineste mi denár, aby som ho videl! 16 A oni priniesli. Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Povedali Mu: Cisárov. 17 A Isus im povedal: Dávajte cisárovo cisárovi a Božie Bohu. I divili sa Mu. 18 Tu prišli k Nemu sadukeji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho: 19 Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku, ale dieťa nezanechá, aby si jeho brat vzal jeho manželku a splodil svojmu bratovi potomstvo. 20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel a nezanechal potomka. 21 Vzal si ju druhý a zomrel, ale ani ten nezanechal potomka. A tretí takisto. 22 A tak všetkých sedem ju malo a nezanechali potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena. 23 Pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych, ktorému z nich bude ženou? Veď siedmi ju mali za ženu. 24 Isus im odpovedal: Či nie preto blúdite, že nepoznáte Písma ani moc Božiu? 25 Lebo keď (ľudia) vstanú z mŕtvych, neženia sa, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebesiach. 26 A čo sa týka toho, že mŕtvi vstanú, či ste nečítali v Mojžišovej knihe, ako mu Boh pri (horiacom) kre povedal: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov? 27 Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Vy sa teda veľmi mýlite. 28 Tu (k Nemu) pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý počul, ako sa dohadovali, a keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? 29 Isus mu odpovedal: Prvé je toto: Počuj, Izrael, Hospodin, náš Boh, je jediný Pán. 30 Miluj Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou! 31 Druhé, jemu podobné, je toto: Miluj svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto niet. 32 Zákonník mu hovoril: Dobre, Učiteľ, správne si povedal, že Boh je jediný a okrem Neho niet iného, 33 a milovať Ho celým srdcom, celým umom a celou silou, a (tiež) milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všetky zápalné a ostatné obety. 34 Keď Isus videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: Nie si ďaleko od Kráľovstva Božieho. A už sa Ho nik neodvážil vypytovať. 35 Keď Isus učil v chráme, povedal: Ako môžu zákonníci hovoriť, že Christos je syn Dávidov? 36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: Povedal Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým Ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy ako podnožku. 37 Sám Dávid Ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom? A veľký zástup Ho s radosťou počúval. 38 Ako učil, hovoril: Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, dávajú sa pozdravovať na uliciach, 39 majú radi prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd. 41 I posadil sa Isus oproti (chrámovej) pokladnici a pozoroval, ako ľud hádzal peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. 42 I prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve lepty, dovedna kvadrant. 43 Zavolal svojich učeníkov a povedal im: Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Lebo všetci hádzali zo svojho prebytku, ale ona pri svojej chudobe vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.