15. kapitola
1 Vtedy prišli k Isusovi zákonníci a farizeji z Jeruzalema a hovorili: 2 Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb? 3 On im však odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázania pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh prikázal: Cti otca a matku a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech zomrie. 5 Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: To, čo si mal dostať odo mňa, je dar Bohu! - ten už nemusí ctiť svojho otca alebo svoju matku. 6 A tak ste zrušili Božie prikázanie pre svoju tradíciu. 7 Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami a cti ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa. 9 Nadarmo ma však uctievajú, keď náuky, čo učia, sú len ľudské príkazy. 10 A zavolal k sebe zástupy a povedal im: Počujte a rozumejte! 11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. 12 Vtedy pristúpili Jeho učeníci a povedali Mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli tú reč? 13 On im odpovedal: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec nebeský, bude vykorenená. 14 Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. 15 V tom sa ozval Peter a povedal Mu: Vysvetlí nám toto podobenstvo. 16 Isus povedal: Ešte ani vy nechápete? 17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18 Ale to, čo vychádza z úst, vychádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. 20 Toto poškvrňuje človeka. Ale jesť s neumytými rukami človeka nepoškvrňuje. 21 A keď Isus odtiaľ odišiel, uchýlil sa do krajov Týru a Sidóna. 22 A hľa, vyšla kanaánska žena z tohto kraja a mocným hlasom na Neho volala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Moja dcéra je zle posadnutá démonom. 23 On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili Jeho učeníci a prosili Ho: Vyhovej jej, lebo kričí za nami. 24 On však odpovedal: Bol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraelovho. 25 No ona prišla, poklonila sa Mu a povedala: Pane, pomôž mi! 26 On jej však odpovedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. 27 Ona povedala: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia z odrobín, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy jej Isus odpovedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane ako chceš! A v tú hodinu bola jej dcéra uzdravená. 29 Keď Isus odišiel odtiaľ, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. 30 I prišli k Nemu mnohé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnohých iných. I kládli ich k nohám Isusovým a uzdravoval ich, 31 takže zástupy sa divili, keď videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a oslavovali Boha Izraelovho. 32 Isus zvolal svojich učeníkov a povedal: Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali po ceste. 33 I povedali Mu Jeho učeníci: Odkiaľ vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup? 34 A Isus im hovorí: Koľko chlebov máte? Odpovedali: Sedem a zopár rybiek. 35 Tu kázal zástupom posadiť sa na zem. 36 I vzal sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dal svojim učeníkom a učeníci zástupom. 37 Všetci jedli, nasýtili sa a ešte nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. 38 Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. 39 A keď rozpustil zástupy, vstúpil na loď a prišiel do kraja Magdala.