19. kapitola
Potešenie Ezechiáša.
1 A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hospodinovho. 2 A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu, 3 a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť. 4 Možno, že počuje Hospodin, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza. 5 A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi. 6 A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa. 7 Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi. Rúhavý list pred Hospodinom.
8 A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša. 9 A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami: 10 Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa! 11 Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý? 12 Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre? 13 Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy? 14 Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hospodinovho, rozvinul ho Ezechiáš pred Hospodinom. 15 A Ezechiáš sa modlil pred Hospodinom a povedal: Hospodine, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem. 16 Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal živému Bohu. 17 Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme 18 a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich. 19 A tak teraz, Hospodine, náš Bože, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný Bôh. Odpoveď Božia na list Senacheribov.
20 Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul. 21 Toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema! 22 Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu! 23 Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľažišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady. 24 Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.- 25 Či si ty nepočul, že som to už dávno učinil, že som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, že si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov. 26 A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla. 27 Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne. 28 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel. 29 A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie. 30 A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore. 31 Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť Hospodina Zástupov to učiní. 32 Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu. 33 Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin. 34 Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho služobníka. Porážka Senacheribova.
35 A stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami. 36 Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem. 37 A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.