10. kapitola
1 Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše. 2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš? 3 Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných? 4 Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek? 5 Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža, 6 že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech? 7 Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky. 8 Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ! 9 Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu! 10 Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr? 11 Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami. 12 Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha. 13 Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba: 14 ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti. 15 Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie. 16 A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť; 17 obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa. 18 Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko; 19 bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu. 20 Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu, 21 prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti, 22 do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.