12. kapitola
Štvrtá reč Jóba
1 A Job odpovedal a riekol: 2 Skutočná pravda, že ste vy ľudia, a že s vami zomrie múdrosť. 3 I ja mám srdce, rozum, ako vy: neležím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania? 4 Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný. 5 Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto žije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá. 6 Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky. 7 Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti, 8 alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora. 9 Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?! 10 V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka! 11 Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm? 12 Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť. 13 U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť. 14 Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa. 15 Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem. 16 U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu. 17 Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov. 18 Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá. 19 Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných. 20 Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd. 21 Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných. 22 Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo. 23 Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich. 24 Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty. 25 Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.