6. kapitola
Pánom pohŕdli v jeho domove.
1 Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním. 2 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky? 3 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. 4 A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome. 5 A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich. 6 A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil. Vyslanie apoštolov.
7 A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami 8 a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku, 9 ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň. 10 A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete. 11 A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu. 12 Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie. 13 A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali. Rozličná mienka o Pánovi.
14 A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci. 15 Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov. 16 Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych. Zavraždenie Jána Krstiteľa.
17 Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu. 18 Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata. 19 Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. 21 Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu, 22 a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva. 24 A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť. 27 Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu. 28 A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi. 29 A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu. Návrat učeníkov a nasýtenie piatich tisícov.
30 A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili. 31 A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť. 32 A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne. 33 A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu. 34 A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam. 35 A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín. 36 Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť. 37 Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť? 38 A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby. 39 Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve. 40 A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým. 42 A jedli všetci a nasýtili sa. 43 A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb. 44 A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov. Pán chodí po mori.
45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup. 46 A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa. 47 A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi. 48 A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli, 50 lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa! 51 A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa, 52 lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté. Pán uzdravuje v Genezarete.
53 A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli. 54 A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali, 55 pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.