7. kapitola
Čo poškvrňuje človeka.
1 A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema. 2 A keď videli niektorých z jeho učeníkov, že obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to. 3 Lebo farizeovia a všetci Židia robia tak, že ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia držiac podanie starších. 4 Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tiež nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich držali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální. 5 A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami? 6 A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí. 8 Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí - oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte. 9 A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie. 10 Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie! 11 Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -, 12 a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater 13 a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci. 14 A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte! 15 Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka. 16 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje! 17 Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo. 18 A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, že nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôže ho poškvrniť, 19 lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy? 20 A vravel, že to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, 22 cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. 23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka. Kananejská žena.
24 A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť. 25 Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám - 26 a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom - a prosila ho, žeby vyhnal démona z jej dcéry. 27 Ale Ježiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám. 28 Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí. 29 Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry. 30 A odíduc do svojho domu našla dieťa ležať na posteli, a démon už bol vyšiel. Hluchonemý, efatha.
31 Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia. 32 A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, žeby na neho vzložil ruku. 33 A pojmúc si ho od zástupu osobitne vložil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka 34 a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa! 35 A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne. 36 A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali 37 a žasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili.