9. kapitola
Neokúsia smrti.
1 A hovoril im: Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho, prišlého v moci. Pán sa premení na vrchu.
2 Potom po šiestich dňoch povolal Ježiš so sebou Petra, Jakoba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, samotných. A premenil sa pred nimi, 3 i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi nemôže vybieliť. 4 A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom, a shovárali sa s Ježišom. 5 Vtedy odpovedal Peter a riekol Ježišovi: Rabbi, dobre nám je tu byť; urobme tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. 6 Lebo nevedel, čo by mal hovoriť, pretože boli veľmi poľakaní. 7 A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvajte! 8 A razom, obzrúc sa dookola, nevideli viacej nikoho, iba samého Ježiša so sebou. 9 A keď schádzali s vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali o tom, čo videli, iba vraj až potom, keď vstane Syn človeka z mŕtvych. 10 A držali to slovo u seba dopytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕtvych. 11 A opýtali sa ho a riekli: Zákonníci hovoria, že Eliáš musí prijsť prv. - 12 A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. A jako je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým? 13 Ale hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom napísané. Pán uzdraví posadlého.
14 A keď prišli k učeníkom, videli veľký zástup okolo nich a zákonníkov dohadovať sa s nimi. 15 A hneď celý zástup, keď ho uvideli, preľakli sa a pribehnúc pozdravili ho. 16 A opýtal sa ich, (tých zákonníkov): Čo sa s nimi dohadujete? 17 A jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľu, doviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18 a kdekoľvek ho pochytí, trhá ho, a idú mu peny, škrípe zubami a schne. A povedal som tvojim učeníkom, žeby ho vyhnali, ale nevládali. 19 A on im odpovedal a riekol: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami?! Dokiaľ vás ponesiem?! Priveďte ho ku mne! 20 A priviedli ho k nemu. A keď ho uvidel, hneď ním lomcoval duch, a padol na zem, váľal sa a penil. 21 A opýtal sa jeho otca: Jako dávno je odvtedy, ako sa mu to stalo? A on povedal: Od detinstva. 22 A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo, pomôž nám zľutujúc sa nad nami. 23 Ale Ježiš mu povedal: Ach, to ak môžeš! Všetko je možné veriacemu! 24 Tu hneď skríkol otec mládenca so slzami a povedal: Verím, Pane; pomôž mojej nevere! 25 A keď videl Ježiš, že sa sbieha zástup, pokarhal nečistého ducha a povedal mu: Duchu, nemý a hluchý, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a viacej nevojdeš do neho! 26 A kričiac a veľmi ním lomcujúc vyšiel, a mládenec bol ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chopil za ruku, pozdvihnul ho, a vstal. 28 A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobitne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29 A povedal im: Toto pokolenie nemôže vyjsť nijakým činom, iba modlitbou a pôstom. Pán po druhé predpovedá svoje utrpenie.
30 Potom vyšli ztadiaľ a išli pomimo cez Galileu, a nechcel, aby to niekto zvedel, 31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych. 32 Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa. Pán učí pokore.
33 A prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste? 34 Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší. 35 A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom. 36 Potom vzal dieťa, postavil ho do prostredku medzi nich a vezmúc ho na ramená povedal im: 37 Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal. Pán učí znášanlivosti.
38 A Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov a ktorý nechodí s nami, a zbraňovali sme mu to, pretože nechodí s nami. 39 Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nieto nikoho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť. 40 Pretože kto nie je proti nám, je za nás. 41 Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretože ste Kristovi, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty. Radšej utratiť ruku i nohu ako hrešiť.
42 A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený okolo šije, a bol hodený do mora. 43 A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života bezrukému, než aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa, 44 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne. 45 A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života beznohému, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa, 46 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne. 47 A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla, 48 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne. Soľ.
49 Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou. 50 Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala neslanou, čím ju osolíte? Majte soľ v sebe a majte pokoj medzi sebou!