Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

1 Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka. 2 Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin. 3 Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne. 4 Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého. 5 Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu. 6 Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého. 7 Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu. 8 Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti. 9 Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok. 10 Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa! 11 Váha a spravedlivé vážky sú Hospodinove; všetky kamene závažia sú jeho dielom. 12 Ohavnosťou je kráľom činiť bezbožnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón. 13 Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú. 14 Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri. 15 Vo svetle tvári kráľovej je život, a jeho láskavosť je ako oblak jarného dažďa. 16 Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro. 17 Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu. 18 Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha. 19 Lepšie je byť poníženého ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými. 20 Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený. 21 Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia. 22 Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo. 23 Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia. 24 Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti. 25 Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti. 26 Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa. 27 Nešľachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň. 28 Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov. 29 Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou. 30 Zažmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé. 31 Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti. 32 Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto. 33 Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.