10. kapitola
1 Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia? 2 V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú! 3 Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina. 4 Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha. 5 Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov. 6 Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého. 7 Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť. 8 Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného. 9 Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete. 10 Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych. 11 Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť. 12 Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených! 13 Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!? 14 Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom. 15 Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš. 16 Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme. 17 Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho, 18 aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.