12. kapitola
Boje v Joppe a Jamnii
1 Po uzavretí týchto zmlúv sa Lysias vybral ku kráľovi a Židia sa opäť venovali roľníctvu. 2 No Timotej a Genaiov syn Apollónios, Hieronym a Demofón, vojvodcovia v tých krajoch, a okrem nich aj Nikanor, miestodržiteľ Cypru, nedopriali im žiť v pokoji. 3 Vtedy sa obyvatelia Joppe dopustili takejto nehanebnosti: Pozvali Židov, svojich spoluobčanov, aby nastúpili do pripravených člnov aj so ženami a s deťmi, ako keby voči nim neprechovávali nijaké nepriateľstvo. 4 Konali tak podľa všeobecného uznesenia mesta. Židia to prijali ako prejav vôle nažívať v pokoji a nemali nijaké podozrenie. No keď ich zaviezli na šíre more, potopili ich; nie menej ako dvesto osôb. 5 Keď sa Júda dozvedel o tejto ukrutnosti spáchanej na svojich krajanoch, oznámil to mužom svojej družiny. 6 Potom vzýval Boha, spravodlivého sudcu, a vyrazil proti vrahom svojich bratov. V noci zapálil ich prístav, spálil ich člny a mečom pozabíjal tých, čo tam hľadali útočisko. 7 Pretože mesto bolo zavreté, ustúpil s úmyslom, že príde znova a vykynoží všetkých obyvateľov mesta Joppe. 8 Keď sa však dozvedel, že aj obyvatelia Jamnie sa chcú takým istým spôsobom vyvŕšiť na miestnych Židoch, 9 v noci zaútočil na nich a zapálil ich prístav aj s loďami, takže žiaru plameňov bolo vidieť až do Jeruzalema vzdialeného dvestoštyridsať stadií12,9 Asi 45 km.. Boje na východe
10 Keď sa počas výpravy proti Timotejovi odtiaľ vzdialili na deväť stadií, prepadli ho Arabi12,10 T. j. Nabatejčania (porov. 1Mak 5,25).. Bolo ich nie menej než päťtisíc pešiakov a päťsto jazdcov. 11 Strhol sa tuhý boj. Júdovi bojovníci vďaka Božej pomoci úspešne zvíťazili a porazení kočovníci prosili Júdu, aby im podal pravicu na zmierenie; sľubovali, že mu odovzdajú svoje stáda a že mu poslúžia aj v ostatných veciach. 12 Júda predpokladal, že by im naozaj mohli byť osožní v mnohých veciach, a tak súhlasil so zmierením. Podali si teda pravice a oni sa vrátili do svojich stanov. 13 Napadol aj isté mesto menom Kaspin, ktoré bolo zo všetkých strán opevnené valmi a hradbami. Bývala v ňom zmes najrozličnejších národov. 14 Miestni obyvatelia sa spoliehali na pevnosť múrov a na zásoby potravín. Voči Júdovým ľuďom sa správali nadmieru bezočivo, urážali ich a okrem toho sa rúhali a rozprávali to, čo sa nesmelo. 15 Tí, čo boli s Júdom, však vzývali veľkého Vládcu vesmíru, ktorý zboril Jericho bez baranidiel a obliehajúcich zariadení za čias Jozuu, a divoko sa vyrútili proti hradbám,12,15 Joz 6,20 16 z Božej vôle mesto dobyli a urobili také neslýchané krvipreliatie, že neďaleko ležiace jazero široké dve stadiá sa zdalo preplnené preliatou krvou. 17 Odtiaľ odtiahli sedemstopäťdesiat stadií ďalej a prišli do Charaky, k Židom, ktorí sa volajú Tubiančania12,17 T. j. Tobiášovci (porov. 1Mak 5,13).. 18 Timoteja na tom mieste nezastihli, pretože tam vtedy neuspel a odišiel, ale na istom mieste zanechal veľmi silne opevnenú posádku. 19 Dositeos a Sósipatros, Makabejcovi vojvodcovia, pritiahli a zahubili tých, čo Timotej zanechal v pevnosti. Bolo to vyše desaťtisíc mužov. 20 Makabejec preskupil vojsko, ktoré ho sprevádzalo, do oddielov a ich dvoch postavil na čelo oddielov. Potom sa vydal za Timotejom, ktorý mal okolo seba stodvadsaťtisíc pešiakov a dvetisícpäťsto jazdcov. 21 Keď sa Timotej dozvedel o Júdovom príchode, ženy a deti aj so zásobami poslal dopredu na miesto, ktoré sa volalo Karnion. To miesto sa totiž dalo ťažko dobyť, prístup k nemu bol veľmi ťažký, lebo na tých miestach boli všade úzke priesmyky. 22 Keď sa objavil prvý Júdov oddiel, na nepriateľov doľahla hrôza a prepadli panike z prítomnosti toho, ktorý všetko vidí. Obrátili sa na útek a každý sa hnal iným smerom, takže neraz vlastní spôsobovali škody svojim a prebodávalo ich ostrie vlastných mečov. 23 Júda sa pustil do dôsledného prenasledovania a skántril ničomníkov; zahubil do tridsaťtisíc mužov. 24 Sám Timotej padol do rúk Dositeovej a Sósipatrovej družiny. Žiadal, aby ho prepustili živého a zdravého, a pritom prefíkane pripomínal, že má v moci rodičov, prípadne bratov z nich a že inak by sa im stalo zle. 25 Keď mnohými prísahami sľúbil, že ich vráti bez ujmy, prepustili ho, aby zachránili svojich bratov. 26 Potom Júda vytiahol na Karnion a Atergateion12,26 Podľa mena sú to svätyne bohýň, dvojrohej Aštarty a sýrskej Atergatis s rybím telom; je tiež možné, že ide o jedno miesto, keďže obe bohyne časom splynuli s Afroditou. a tam zabil dvadsaťpäťtisíc osôb. 27 Keď tieto miesta utrpeli pohromu a boli zničené, vydal sa s vojskom k opevnenému mestu Efrón, kde sa zdržiavalo množstvo rozličných vojsk a Lysias. Mohutní mládenci sa rozostavili pred múry a udatne sa bránili. Bolo tam veľké množstvo bojových zariadení a striel. 28 Vtedy Židia vzývali Mocného, ktorý svojou silou drví moc nepriateľov, zmocnili sa mesta a podmanili si ho. Pozabíjali v ňom asi dvadsaťpäťtisíc obyvateľov. 29 Odtiaľ sa vydali na pochod a tiahli proti Skytopolu vzdialenému od Jeruzalema šesťsto stadií.12,29 Starý názov mesta bol Bét-Šeán. Vzdialenosť od Jeruzalema asi 100 km. 30 Keď miestni Židia dosvedčili, že Skytopolčania sa správali voči nim blahosklonne a aj naďalej v neprajných časoch im vyšli v ústrety, 31 poďakovali sa im za to, ešte ich aj povzbudili, aby aj naďalej boli blahosklonní voči ich národu. Potom odišli do Jeruzalema, lebo bolo už bezprostredne pred slávnosťou týždňov. Boj s Gorgiasom
32 Po sviatku, ktorý sa volá Päťdesiatnica, obrátili sa proti Gorgiovi, idumejskému miestodržiteľovi.12,32 2Mak 10,14 33 Gorgias vytiahol s tromi tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami. 34 Keď sa zrazili v boji, padlo zopár Židov. 35 No istý Dositeos, jazdec z Bakénorových ľudí, udatný muž, chytil Gorgiasa, držal ho za plášť a násilne ho odvádzal preč. Chcel totiž toho ničomníka zajať živého. V tom sa však oboril na neho ktorýsi z tráckych jazdcov a odťal mu rameno. Nato Gorgias ušiel do Marisy.12,35 1Mak 5,66 36 Esdris a jeho družina bojovali už pridlho a boli celkom vyčerpaní. Vtedy Júda vzýval Pána, aby sa ukázal, že je ich spolubojovník a vodca v boji. 37 Mocným hlasom v reči svojich otcov zanôtil bojový spev, nečakane udrel na Gorgiove oddiely a donútil ich zutekať. Obeta za padlých
38 Potom Júda zhromaždil svoje vojsko a odviedol ho do mesta Adullám. Keď nastával siedmy deň, podľa zvyku sa očistili a svätili tam sobotu.12,38 Nm 19,11-12 39 Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo to bolo už nanajvýš potrebné, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov. 40 Pod spodným rúchom každého zo zabitých však našli amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetci si uvedomili, že to bola príčina, prečo padli.12,40 Dt 7,25-26 41 Všetci teda dobrorečili Pánovi ako spravodlivému sudcovi, ktorý odhaľuje skryté veci. 42 Potom sa začali modliť a prosili, aby im tento hriech, ktorého sa dopustili, bol celkom odpustený. Šľachetný Júda vyzval všetkých, aby sa chránili pred hriechom, veď na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech, ktorého sa dopustili tí, čo padli. 43 Potom urobil medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem v striebre. Poslal peniaze do Jeruzalema, aby priniesli obetu za hriechy. Bol to veľmi krásny a ušľachtilý skutok, lebo myslel na vzkriesenie.12,43-45 2Mak 7,9 44 Keby totiž nebol očakával, že padlí budú raz vzkriesení, bolo by zbytočné a pochabé modliť sa za mŕtvych. 45 Bol teda presvedčený o tom, že je prichystaná dokonalá odmena pre tých, čo ako zbožní zosnuli. Je to posvätná a zbožná myšlienka. Preto prikázal priniesť zmiernu obetu za zomretých, aby boli zbavení hriechu.