Predchádzajúca kapitola

8. kapitola

Cap a baran

1 V treťom roku vlády kráľa Belšaccara, ja, Daniel, prijal som zjavenie vo videní po tom, ktoré som mal predtým. 2 Keď som pozeral, v tom videní som sa nachádzal v opevnenom meste Šušan v provincii Elám pri rieke Uláj. 3 Keď som zdvihol zrak, videl som jedného barana s dvoma rohmi stáť pri rieke. Jeho rohy boli dlhé, ale jeden bol dlhší ako druhý; ten dlhší však vyrástol neskôr. 4 Videl som toho barana klať na západ, sever i juh. Nijaké zviera pred ním neobstálo a nik sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil, čo sa mu páčilo, a vzmáhal sa. 5 Keď som sa díval, zo západu prichádzal cap ponad celú zem, ale zeme sa nedotýkal. Ten cap mal výrazný roh medzi očami. 6 Prišiel až k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a v návale svojej sily sa na neho vyrútil. 7 Videl som, ako sa prihnal k baranovi, rozzúril sa naň, barana nabral a zlomil mu obidva rohy. Baran nemal silu odolať mu. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Nikto nezachránil barana z jeho moci. 8 Cap sa veľmi vzmohol. Keď bol na vrchole svojej moci, veľký roh sa mu vylomil a na jeho mieste vystúpili štyri nápadné rohy na štyri svetové strany. 9 Z jedného z nich vyšiel ďalší malý roh, ktorý sa neobyčajne zväčšoval smerom na juh, východ a k Nádhernej krajine. 10 Keď vyrástol až po nebeské zástupy, zvrhol na zem niečo z toho množstva, aj z hviezd, a pošliapal ich. 11 Dorástol až na knieža tých zástupov, zrušil ustavičnú obetu a zbúral miesto jeho svätyne. 12 Do vzbury proti ustavičnej obete bolo nasadené vojsko. Pravdu zmietol na zem a čo robil, podarilo sa mu. 13 Vtedy som počul hovoriť jedného svätého. Iný svätý sa pýtal toho, ktorý hovoril: „Dokedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne, po ktorej šliape vojsko?“ 14 Odpovedal: „Až keď prejde dvetisíctristo večerov a rán, bude svätyňa opäť obnovená.“ 15 Keď som ja, Daniel, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť, stál predo mnou niekto ako muž. 16 Počul som ľudský hlas nad Ulájom. Ten zavolal: „Gabriel, vysvetli mu to videnie!“ 17 Potom pristúpil k miestu, kde som stál. Keď sa približoval, bol som ohromený a padol som na tvár. Prihovoril sa mi: „Pochop, človeče, že to videnie sa týka konca času.“ 18 Keď so mnou hovoril, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma, kde som bol, 19 a povedal: „Dám ti vedieť, čo sa stane pri poslednom hroznom hneve, lebo sa to týka stanoveného konca. 20 Dvojrohý baran, ktorého si videl, to sú králi Médska a Perzie. 21 Chlpatý cap je grécky kráľ a veľký roh medzi jeho očami je prvý kráľ. 22 Vylomený roh, na ktorého mieste vyrástli štyri ďalšie, predstavuje štyri kráľovstvá, ktoré povstanú z jeho národa, ale nedosiahnu jeho silu. 23 V posledných dňoch ich kraľovania, keď dôjdu k svojmu koncu spupní, povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch. 24 Bude oplývať silou, a nielen silou. Spôsobí nezvyčajnú skazu a vydarí sa, čo bude konať. Zničí mocných. Aj proti svätému ľudu 25 bude namierená jeho dômyselnosť a bude úspešný pre lesť v jeho ruke. Vo svojom srdci sa bude vypínať a nenápadne zničí mnohých. Keď sa však postaví proti kniežaťu kniežat, bude zlomený bez ľudského zásahu. 26 Videnie o večere a ráne, o tom, čo ti bolo povedané, je pravdivé. Ty však to videnie udržuj v tajnosti, lebo sa týka vzdialenej budúcnosti.“ 27 Ja, Daniel, som ochorel na niekoľko dní. Potom som vstal a konal som službu u kráľa. Žasol som nad tým videním, ale nikto to na mne nezbadal.