Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Prorokov symbolický čin

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 „Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru. 3 Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj! Vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru. 4 Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami. Večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva. 5 Pred ich očami prebúraj stenu a potom vyjdi cez ňu. 6 Pred ich očami vynášaj veci na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela.“ 7 Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne prebúral stenu. Za tmy som vynášal veci, na pleci som ich nosil pred ich očami. 8 Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodina: 9 „Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: ‚Čo robíš?‘ 10 Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú.‘ 11 Povedz: ‚Ja som znamením pre vás. Ako som urobil ja, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci. 12 Knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prebúra stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo krajinu. 13 Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídel a dovediem ho do Babylonu, krajiny Chaldejcov. Neuvidí ju, zomrie tam. 14 Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do vetrov všetkých smerov a vytasím za nimi meč. 15 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách. 16 Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy spoznajú, že ja som Hospodin.‘“ 17 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 18 „Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť s trasením a úzkosťou. 19 Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: ‚Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne pre množstvo násilia všetkých tých, čo v nej žijú. 20 Mestá, ktoré boli obývané, budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.‘“

Hrozba pohŕdačom

21 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
22 „Človeče, aké to máte porekadlo o krajine Izraela, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič? 23 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Skoncujem s týmto porekadlom a už ho nebudú používať v Izraeli.‘ Povedz im však: ‚Blížia sa dni, keď sa splní každé videnie. 24 Nebude totiž už nijaké márne videnie ani pochlebovačské veštenie v dome Izraela, 25 ale prehovorím ja, Hospodin. Čo poviem, to sa splní a už sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím a svoje slovo splním,‘“ znie výrok Pána, Hospodina. 26 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 27 „Človeče, dom Izraela hovorí: ‚Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na vzdialené dni a prorokuje o ďalekých dobách.‘ 28 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Neoddiali sa už žiadne moje slovo. Slovo, ktoré vypoviem, sa splní,‘“ znie výrok Pána, Hospodina.