Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Smrť Jána Krstiteľa

1 V tom čase sa tetrarcha Herodes dopočul o Ježišovi. 2 Svojim sluhom povedal: „Toto je Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia mocné sily.“ 3 Herodes totiž chytil Jána a v putách ho vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa. 4 Lebo mu Ján povedal: „Nie je ti dovolené mať ju za manželku.“ 5 Preto ho chcel zabiť, ibaže sa bál zástupu, lebo ho pokladali za proroka. 6 Na Herodesove narodeniny dcéra Herodiady tancovala uprostred a zapáčila sa Herodesovi, 7 takže jej pod prísahou sľúbil dať, čo si len zažiada. 8 Na pokyn svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolovníkom rozkázal, aby jej ju dali. 10 A tak dal Jána sťať v žalári. 11 Jeho hlavu priniesli na mise, dali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12 Jánovi učeníci prišli, vzali jeho mŕtve telo a pochovali ho. Potom to išli oznámiť Ježišovi.

Nasýtenie piatich tisícov

13 Keď to Ježiš počul, odišiel odtiaľ na člne a utiahol sa na pusté miesto, kde bol sám. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním. 14 Keď vystúpil z člna a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. 15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a čas už pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo.“ 16 Ježiš im však povedal: „Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!“ 17 Oni mu odpovedali: „Máme tu iba päť chlebov a dve ryby.“ 18 Vyzval ich: „Prineste mi ich sem!“ 19 Zástupom rozkázal posadať si na trávu, vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov nalámaných zvyškov. 21 Len mužov, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc; okrem nich tam boli aj ženy a deti.

Ježiš kráča po vode

22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť do člna a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Čln bol vzdialený od brehu už mnoho stadií a zmietali ním vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 28 Peter mu odpovedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“ 29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z člna, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 32 Len čo nastúpili do člna, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli v člne, klaňali sa mu a hovorili: „Naozaj si Boží Syn.“

Uzdravovanie v Genezarete

34 Keď sa preplavili na druhý breh, prišli do kraja Genezaret. 35 Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. 36 Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.