Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Uzdravenie ochrnutého

1 Ježiš nastúpil do člna, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2 Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy.“ 3 Vtom si však niektorí zákonníci povedali: „Tento človek sa rúha!“ 4 Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: „Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach? 5 Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? 6 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi,“ vtom povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ 7 A on vstal a odišiel domov. 8 Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.

Povolanie Matúša

9 Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na mýtnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: „Nasleduj ma!“ Matúš vstal a nasledoval ho. 10 Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s Ježišom a s jeho učeníkmi. 11 Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 12 On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

O pravom pôste

14 Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: „My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia?“ 15 Ježiš odpovedal: „Či môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? Príde však čas, keď im ženích bude vzatý a až vtedy sa budú postiť. 16 Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší. 17 Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje.“

Jairova dcéra a chorá žena

18 Keď im to hovoril, prišiel k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Moja dcéra práve umrela. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije.“ 19 Ježiš vstal a išiel za ním so svojimi učeníkmi. 20 Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha. 21 Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem.“ 22 Ježiš sa obrátil, zbadal ju a povedal: „Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila.“ Od tej chvíle bola žena zdravá. 23 Keď Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl tých, čo pískali, a rozrušený zástup, 24 povedal: „Odíďte, lebo dievča nezomrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. 25 Keď vyhnali zástup, Ježiš vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26 Chýr o tom sa rozniesol po celom kraji.

Uzdravenie dvoch slepcov

27 Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci, ktorí volali: „Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov!“ 28 Keď vstúpil do domu, slepci pristúpili k nemu a Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Odpovedali mu: „Áno, Pane.“ 29 Nato sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ 30 Oči sa im otvorili a Ježiš ich prísne varoval: „Dbajte o to, aby sa to nikto nedozvedel.“ 31 Oni však vyšli a rozniesli chýr o ňom po celom kraji.

Uzdravenie nemého

32 Keď vychádzali, priviedli k nemu nemého človeka, posadnutého démonom. 33 Po tom, čo Ježiš vyhnal démona, nemý prehovoril. Zástupy sa čudovali a hovorili: „Niečo také sa v Izraeli ešte nikdy nestalo!“ 34 Farizeji však hovorili: „S pomocou vládcu nad démonmi vyháňa démonov.“

Žatva je veľká

35 Ježiš chodil po všetkých okolitých mestách a dedinách. Učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh. 36 Pri pohľade na zástupy mu ich prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera. 37 Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo. 38 Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“