Predchádzajúca kapitola

17. kapitola

1 Lepší je kúsok suchého chleba v pokoji ako dom plný obetných hostín so zvadou. 2 Múdry sluha bude vládnuť nad pánovým synom, čo robí hanbu, a s bratmi sa rozdelí o dedičstvo. 3 Taviaca nádoba je na striebro a pec na zlato, srdcia však skúša Hospodin. 4 Ničomník počúva podlé pery, klamár nakláňa sluch k zlomyseľnému jazyku. 5 Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho neminie trest. 6 Korunou starcov sú ich vnuci a ozdobou synov ich otcovia. 7 Nepristanú hlupákovi zbytočné reči, o to menej lživé reči vládcovi. 8 Úplatok je v očiach darcu ako talizman, kamkoľvek sa obráti, má úspech. 9 Kto prehliadne previnenie, usiluje sa o lásku, kto ďalej o ňom rozpráva, rozdeľuje priateľov. 10 Výčitka zapôsobí na rozumného viac ako sto palíc na blázna. 11 Zlý vyhľadáva iba vzburu, no proti nemu bude vyslaný ukrutný posol. 12 Radšej stretnúť medvedicu zbavenú mláďat ako blázna v jeho šialenstve. 13 Nešťastie neopustí dom toho, kto sa za dobré odpláca zlým. 14 Začiatok zvady je ako vypustenie vôd, a tak zanechaj hádku skôr, ako vybuchne. 15 Vyhlásenie bezbožníka za spravodlivého a spravodlivého za bezbožníka — jedno aj druhé sa Hospodinovi protiví. 16 Načo sú peniaze v ruke blázna?! Kúpi si múdrosť? Veď nemá rozum! 17 Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat. 18 Človek, čo stratil rozum, si tľapne dlaňou a dáva záruku za svojho blížneho. 19 Previnenie má rád ten, čo miluje hádky, ten, kto zvyšuje svoju bránu, vyhľadáva zánik. 20 Kto má skazené srdce, nenájde šťastie, kto má falošný jazyk, upadne do nešťastia. 21 Kto splodil pomäteného, je zarmútený, otec nezakúsi radosť z hlupáka. 22 Radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti. 23 Bezbožník berie bokom úplatok, a tak prekrúca chodníky práva. 24 Na tvári rozumného sa zračí múdrosť, ale oči blázna hľadia na kraj zeme. 25 Bláznivý syn prináša svojmu otcovi len trápenie a horkosť tej, čo ho porodila. 26 Nie je dobré pokutovať spravodlivého ani biť urodzených za ich statočnosť. 27 Kto sa krotí v reči, nadobúda poznanie, pokojný duchom je rozumný človek. 28 Ak mlčí, aj pochábľa pokladajú za múdreho, a za rozumného, keď má zatvorené pery.