Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Pokánie v Bochíme

1 Anjel Hospodina šiel z Gilgálu nahor do Bochímu a povedal: „Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do krajiny, ktorú som prísažne sľúbil vašim otcom. Vyhlásil som: Svoju zmluvu s vami nikdy nezruším.
2 Vy však nesmiete uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny. Ich oltáre zbúrajte. No vy ste môj rozkaz neposlúchli. Čo ste to urobili? 3 Preto ešte vyhlasujem: Nevyženiem ich spred vás. Stanú sa vám protivníkmi a ich bohovia sa vám stanú osídlom.“ 4 Keď anjel Hospodina povedal tieto slová všetkým Izraelitom, ľud začal hlasito plakať. 5 Preto nazvali to miesto Bochím a obetovali tam Hospodinovi.

Jozuova smrť

6 Keď Jozua prepustil ľud, Izraeliti odišli, každý do svojho dedičného podielu, aby obsadili krajinu.
7 Ľud slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Jozua a starší, ktorí prežili Jozuu a videli všetky veľké Hospodinove skutky, ktoré vykonal pre Izrael. 8 Hospodinov služobník Jozua, syn Núna, zomrel vo veku stodesať rokov. 9 Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Timnat-Cherese, na Efrajimskom pohorí, severne od vrchu Gaaš.

Nevernosť Izraela

10 Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim predkom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael.
11 Izraeliti robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi a slúžili baalom. 12 Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im a tým urážali Hospodina. 13 Opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám. 14 Preto sa Hospodin rozhneval na Izrael a vydal ho napospas plieniteľom, ktorí ich plienili a ponechal ich okolitým nepriateľom, takže už nemohli pred nimi obstáť. 15 Kedykoľvek šli do boja, Hospodinova ruka v zlom zasiahla proti nim, ako im pohrozil Hospodin a prísahou potvrdil; dostali sa do veľkej tiesne. 16 Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachraňovali z rúk plieniteľov. 17 Oni však svojich sudcov neposlúchali, lež smilnili s inými bohmi a klaňali sa im. Čoskoro odbočili z cesty, po ktorej chodievali ich otcovia, keď poslúchali Hospodinove prikázania. Nesprávali sa tak ako ich otcovia. 18 Kedykoľvek im Hospodin ustanovil sudcu, Hospodin bol s ním, a kým sudca žil, vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov. Hospodin sa totiž zľutovával nad nimi, keď vzdychali pod tými, čo ich utláčali a trápili. 19 Len čo sudca zomrel, znova si počínali zle, ba horšie ako ich otcovia, chodili slúžiť a klaňať sa iným bohom. Nezriekli sa svojich skutkov ani zatvrdilého správania. 20 Preto sa Hospodin rozhneval na Izrael a oznámil: „Keďže tento národ porušil zmluvu, ktorú som ich otcom prikázal zachovávať a neposlúchali ma, 21 ani ja nevyženiem spred neho ani jeden z tých národov, ktoré Jozua pred svojou smrťou ponechal, 22 a to preto, aby som nimi vyskúšal Izraelitov, či sa budú pridŕžať Hospodinových ciest a chodiť po nich ako ich otcovia, alebo nie.“ 23 Hospodin teda ponechal tieto národy v krajine, nevyhnal ich hneď a nevydal ich Jozuovi do rúk.