Predchádzajúca kapitola

13. kapitola

Misia Barnabáša a Saula

1 V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý v detstve vyrastal spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. 2 Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Saula na dielo, na ktoré som ich povolal.“ 3 Potom sa postili a modlili sa, a keď vložili na nich ruky, prepustili ich.

Cesta na Cyprus

4 Oni, vyslaní Duchom Svätým, prišli do Seleukie a odtiaľ sa preplavili na Cyprus. 5 Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Ako pomocníka mali so sebou aj Jána. 6 Keď prešli cez celý ostrov až do Pafu, našli tam istého čarodejníka a falošného proroka. Bol to Žid menom Barjezus. 7 Zdržiaval sa u prokonzula Sergia Pavla, rozumného muža. Ten si pozval Barnabáša a Saula, lebo túžil počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, čarodejník, tak totiž znie v preklade jeho meno, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, uprel naňho zrak 10 a povedal: „Diablov syn, plný každej podlosti a každej falošnosti, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti! Neprestaneš vari prevracať priame Pánove cesty? 11 A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: Oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom na Elymasa padlo šero a tma, tápal vôkol seba a hľadal, kto by ho viedol za ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.

Účinkovanie v Pizídskej Antiochii

13 Keď sa Pavol a jeho spoločníci odplavili z Pafu a prišli do Perge a Pamfýlie, Ján sa od nich odlúčil a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Oni však išli z Perge ďalej, až došli do Antiochie v Pizídii. V sobotný deň vošli do synagógy a tam si sadli. 15 Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy poslali odkaz: „Muži, bratia, ak máte pre ľud dajaké slovo povzbudenia, prehovorte.“ 16 Tu Pavol vstal, znamením ruky si vyžiadal ticho a povedal: „Izraeliti aj vy, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine, a zdvihnutým ramenom ho z nej vyviedol. 18 Ba asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. 19 V kanaánskej krajine vyhubil sedem národov, ich krajinu im rozdelil ako dedičné vlastníctvo 20 asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dal sudcov až po proroka Samuela. 21 Keď si vyžiadali kráľa, Boh im dal na štyridsať rokov Kíšovho syna Šaula, muža z Benjamínovho kmeňa. 22 Keď ho potom odstránil, ustanovil im za kráľa Dávida, o ktorom vydal svedectvo: ‚Našiel som Dávida, syna Izaja, muža podľa svojho srdca, ktorý vždy bude plniť moju vôľu.‘ 23 Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján napĺňal svoje poslanie, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať.‘ 26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; 27 lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. 29 Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa viacero dní zjavoval tým, ktorí prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. 32 My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Keď Dávid vo vlastnom pokolení poslúžil Božiemu zámeru, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie. 38 Nech je vám teda známe, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci: 41 Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.“ 42 Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. 44 Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, zmocnila sa ich žiarlivosť a rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Pavol a Barnabáš im však hovorili otvorene: „Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.“ 48 Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život. 49 Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Židia však poštvali nábožné a počestné ženy i popredných občanov, podnietili prenasledovanie Pavla a Barnabáša a vyhnali ich zo svojho územia. 51 Oni však striasli prach zo svojich nôh proti nim a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.