Predchádzajúca kapitola

19. kapitola

1 Po týchto veciach som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: „Haleluja! Spása, sláva a moc nášmu Bohu, 2 lebo jeho súdy sú pravdivé a spravodlivé; veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom priviedla zem do záhuby a pomstil sa za krv svojich služobníkov preliatu jej rukami.“ 3 A druhý raz volali: „Haleluja! Dym z nej vystupuje na veky vekov.“ 4 Nato padli dvadsiati štyria starší a štyri bytosti na kolená, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen. Haleluja!“

Baránkova svadobná hostina

5 Od trónu zaznel hlas: „Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, tí, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!“ 6 Počul som akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot množstva vôd, a ako dunenie mohutných hromov, ktorý volal: „Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. 7 Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. 8 Bolo jej dovolené obliecť sa do čistého žiariaceho kmentu — lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých.“ 9 Povedal mi: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu.“ A doložil: „Toto sú pravdivé Božie slová.“ 10 I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: „Stráň sa toho! Som iba služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! Ježišovo svedectvo je totiž duch proroctva.“

Jazdec na bielom koni

11 Videl som otvorené nebo a v ňom bieleho koňa; ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; súdi a bojuje spravodlivo. 12 Jeho oči boli ako plameň ohňa, na hlave mal mnoho diadémov; napísané mal meno, ktoré nepozná nik, iba on. 13 Oblečený bol do plášťa zmáčaného krvou a jeho meno bolo Božie Slovo. 14 Nebeské vojská ho sprevádzajú na bielych koňoch, oblečené do bieleho čistého kmentu. 15 Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou berlou a sám bude šliapať lis s vínom rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. 16 Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. 17 Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom skríkol na všetky vtáky, ktoré leteli stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu, 18 aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, i telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých.“ 19 A videl som šelmu i kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja proti tomu, čo sedel na koni, i proti jeho vojsku. 20 Ale šelma bola zajatá a s ňou i falošný prorok, ktorý robil pred ňou znamenia a nimi zvádzal tých, čo prijali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. 21 Ostatní boli pozabíjaní mečom, ktorý vychádzal z úst jazdca na koni. A všetky vtáky sa nasýtili z ich tiel.