1. kapitola
Chaldejci nástrojom Božieho súdu
1 Výrok, ktorý prorok Abakuk prijal ako videnie. 2 Dokedy budem volať o pomoc, Hospodine, a Ty nepočuješ? Kričať na Teba: Násilie! a nepomáhaš? 3 Prečo mi dovolíš hľadieť na krivdu, a sám sa dívaš na trápenie? Zhuba a násilie predo mnou, vzniká spor a škriepka povstáva. 4 Preto je zákon neúčinný a právo sa nikdy nedostáva navrch, lebo nešľachetník obkľučuje spravodlivého, preto sa právo kriví. 5 Pozrite na národy a hľaďte, užasnite v údive, lebo za vašich dní vykonávam skutok, o ktorom by ste neverili, keby vám o ňom rozprávali. 6 Lebo, hľa, vzbudím Chaldejcov - národ zúrivý a prudký, ktorý prejde šíravy zeme, aby zabral obydlia, ktoré mu nepatria. 7 Je strašný a hrozný - jeho právo a povýšenosť pochádza z neho samého. 8 Jeho kone sú rýchlejšie ako leopardy a ľútejšie než vlci za večera. Jeho jazdci sa cvalom priženú, zďaleka prídu jeho jazdci, priletia ako orol, ktorý sa vrhá na pokrm. 9 Každý z nich ide za násilím, hrôza z nich kráča pred nimi, zbierajú zajatcov sťa piesok. 10 Vysmieva sa z kráľov a kniežatá sú mu na posmech. Z každej pevnosti sa smeje, urobí násyp a obkľúči ju. 11 Potom sa preženie sťa vietor - a ide ďalej, on vlastnú silu urobí si bohom. Dôvera v Božiu spravodlivosť
12 Či Ty, Hospodine, nie si od večnosti, Bože môj, Svätý môj? My nezomrieme! Hospodine, Ty si ho ustanovil vykonať súd, a Ty, ó skala, si ho určil vykonať trest. 13 Pričisté sú Tvoje oči, aby sa dívali na zlo, Ty nemôžeš hľadieť na trápenie! Prečo hľadíš na neverných, a mlčíš, keď nešľachetník pohlcuje spravodlivejšieho, ako je sám? 14 Ľudí robíš podobnými morským rybám a podobnými červom, ktoré nemajú vládcu? 15 Všetko chce vychytať udicou, vyloviť do svojej siete, pozbierať svojím čereňom; preto raduje sa a jasá. 16 Preto obetuje svojej sieti, kadidlo páli svojmu čereňu, lebo z nich má svoj tučný podiel a bohatý pokrm. 17 Či smie preto vyprázdňovať svoju sieť a bez ľútosti stále vraždiť národy?