14. kapitola
Pád babylonského kráľa
1 Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho. 2 Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov. 3 V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali, 4 prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi: Ako sa upokojil poháňač! Ako sa upokojilo násilie! 5 Hospodin zlámal prút bezbožných, palicu panovníkov, 6 čo v prudkej zlosti bila národy neprestajnými údermi, čo v hneve opanúvala kmene neľútostným deptaním. 7 Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot. 8 Aj cyprusy sa tešia z teba, cédre libanonské: Odkedy si si ľahol, neprichádza proti nám drevorubač. 9 Podsvetie dolu je vzrušené kvôli tebe pred tvojím príchodom; prebúdza tiene kvôli tebe, všetkých bývalých mocnárov zeme; núti povstať z ich trónov všetkých kráľov národov. 10 Všetci sa ujmú slova a povedia ti: Aj ty si oslabol ako my, stal si sa podobný nám. 11 Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu, zvuk tvojich hárf; tvojou podstielkou sú červy a tvojou prikrývkou pandravy. 12 Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. 13 Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. 14 Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. 15 Ale musíš zostúpiť do podsvetia, do najhlbšej jamy. 16 Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe: Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem a otriasal kráľovstvami? 17 Ktorý svet obracal na púšť a rúcal jeho mestá, ktorý svojich väzňov nepúšťal domov? 18 Všetci králi národov spočívajú v sláve, každý vo svojej hrobke. 19 Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako ohavný výhonok, pokrytý zabitými, prebodnutými mečom, ktorí zostupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mŕtvola. 20 V hrobe sa s nimi nespojíš, lebo si zničil vlastnú krajinu, vraždil si vlastný ľud. Nikdy sa nebude spomínať potomstvo zločincov. 21 Pripravte jatku pre jeho synov pre neprávosť ich otcov, aby nevstali a nevzali do vlastníctva krajinu, aby nenaplnili svet mestami. 22 Povstanem proti nim - znie výrok Hospodina mocností - a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka - znie výrok Hospodinov. 23 Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou - znie výrok Hospodina mocností. Pád Asýrie
24 Hospodin mocností prisahal: Vskutku, ako som si predsavzal, tak sa stane, ako som rozhodol, tak sa splní: 25 zlámem Asýra vo svojej krajine a pošliapem ho na svojich vrchoch. Tak ustúpi z nich jeho jarmo a jeho bremeno zmizne z ich pleca. 26 To je zámer, ktorý je rozhodnutý o celej zemi, a to je ruka, ktorá je vystretá nad všetky národy. 27 Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti? Proti Filištínsku
28 V roku, keď zomrel kráľ Ácház, odznel tento výrok: 29 Vôbec sa neteš, Filištínsko, že sa už zlomila palica, ktorá ťa bila, pretože z hadieho koreňa vylezie zmija a jej plodom bude lietajúci drak. 30 Biedni budú pásť na mojej nive a chudobní v bezpečí budú odpočívať so svojím stádom. Ale tvoj koreň usmrtím hladom a tvoj zvyšok zabijem. 31 Kvíľ, brána, volaj o pomoc, mesto! Zúfaj si, celé Filištínsko, lebo od severu prichádza dym; z jeho radov nik sa neoddeľuje. 32 A čo odpovie môj ľud poslom národov? Že Hospodin založil Sion, v ňom nájdu útočisko ubiedení Jeho ľudu.