9. kapitola
Skazenosť ľudu
1 Ó, kiežby som mal na púšti pútnické prístrešie, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho, lebo všetci sú cudzoložníkmi a zberbou zradcov. 2 Napínajú si jazyk ako luk, lož, a nie pravda vládne v krajine. Od jedného zla k druhému postupujú, ale mňa nepoznajú - znie výrok Hospodinov. 3 Majte sa na pozore jeden pred druhým, nedôverujte ani jednému bratovi, lebo každý brat klame a každý priateľ chodí a ohovára. 4 Jeden podvádza druhého a nehovoria pravdu, naučili sa jazykom hovoriť lož, konajú prevrátene, nevládzu sa obrátiť. 5 Útlak na útlak, podvod na podvod, nechcú ma poznať - znie výrok Hospodinov. 6 Preto takto vraví Hospodin mocností: Hľa, ja ich pretavím a preskúšam. Veď ako si mám počínať voči dcére svojho ľudu? 7 Ich jazyk je smrtiacim šípom, každý ústami podvodne hovorí; vľúdne hovorí s blížnym, v srdci mu však chystá úklady. 8 Nemal by som ich za to potrestať? - znie výrok Hospodinov. Alebo nemám sa pomstiť na takomto ľude? Žalospev
9 Dajte sa do plaču a kvílenia nad vrchmi a nad pastvinami púšte do žalospevu, lebo sú spustošené, takže tam nik neprejde, ani hlas stáda nezačujú. Od vtákov nebeských po zvieratá, všetko ušlo a odbehlo. 10 A Jeruzalem zmením na hŕbu skál, na brloh šakalov, aj judské mestá zmením na pustatinu bez obyvateľov. 11 Kto je taký múdry, aby to vysvetlil, a aby oznámil, čo hovorili ústa Hospodinove: Prečo hynie krajina, spustošená sťa púšť, takže nik ňou neprejde? 12 Tu riekol Hospodin: Opustili môj zákon, ktorý som im predložil, a neposlúchli môj hlas, ani podľa neho nechodili, 13 ale chodili za svojím zatvrdnutým srdcom a za baalmi, čomu ich naučili otcovia. 14 Preto takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich jedovatou vodou. 15 Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, kým ich nevykynožím: 16 Takto vraví Hospodin mocností: Uvážte a zavolajte plačky, nech prídu, a pošlite po múdre ženy, nech dôjdu, 17 a nech sa rýchlo dajú do kvílenia nad nami; nech nám oči slzy ronia a mihalnice vlhnú vodou. 18 Lebo počuť nárek Siona: Ako sme len spustošení, veľmi sme zahanbení; opustili sme krajinu, lebo nám rozmetali príbytky. 19 Ženy, počujte slovo Hospodinovo, nech vaše ucho vníma slovo Jeho úst, a naučte svoje dcéry kvíleniu a jedna druhú žalospevu. 20 Lebo smrť nám lezie do okien a vstúpila do našich palácov kynožiť deti z ulice a mládencov z námestí. 21 Hovor: Toto je výrok Hospodinov: Tak padnú mŕtvoly ľudí ako hnoj na pole, ako snopy za žencom, a niet nikoho, kto by ich pozbieral. Opravdivá múdrosť
22 Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! 23 Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu - znie výrok Hospodinov. Neobrezanosť Izraela
24 Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - že potrestám všetkých obrezaných na predkožke: 25 Egypt, Júdu, Edóm, Ammóncov, Moáb a všetkých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti; lebo všetky národy sú neobrezané, aj celý Izrael má neobrezané srdce.