2. kapitola
1 Anjel Hospodinov šiel z Gilgálu nahor do Bóchímu. Riekol: Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do zeme, ktorú som prísahou zasľúbil vašim otcom. Povedal som: Nezruším nikdy svoju zmluvu s vami; 2 no vy nesmiete uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny, ale zbúrajte ich oltáre. No vy ste neposlúchli môj rozkaz. Čo ste to urobili? 3 Teraz vám hovorím: Nevyženiem ich spred vás; stanú sa vám protivníkmi a ich bohovia vám budú osídlom. 4 Keď anjel Hospodinov povedal tieto slová všetkým Izraelcom, ľud začal nahlas plakať. 5 Preto nazvali to miesto Bóchím a obetovali tam Hospodinovi. Józuova smrť
6 Keď Józua prepustil ľud, Izraelci odišli, každý do svojho dedičného podielu, aby zabrali krajinu. 7 Ľud potom slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Józua a starší, ktorí prežili Józuu a videli všetky veľké skutky Hospodinove, ktoré vykonal pre Izrael. 8 Józua, syn Núnov, služobník Hospodinov, zomrel vo veku stodesať rokov. 9 Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Timnat-Cherese, na pohorí Efrajimskom, severne od vrchu Gáaš. Nevernosť Izraela
10 Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael. 11 Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a slúžili baalom. 12 Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im, a tak hnevali Hospodina. 13 Keď opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám, 14 vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ho do rúk plieniteľom, ktorí ich plienili, a odovzdal ich do rúk okolitým nepriateľom, takže nemohli už obstáť pred svojimi nepriateľmi. 15 Kedykoľvek vytiahli, ruka Hospodinova v zlom zasiahla proti nim, ako im pohrozil Hospodin a ako im prisahal; i dostali sa do veľkej úzkosti. 16 Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachránili z rúk plieniteľov. 17 No ani svojich sudcov neposlúchali, ale oddávali sa iným bohom a klaňali sa im. Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej chodili ich otcovia, poslušní prikázaniam Hospodinovým. Nepočínali si tak. 18 Keď im Hospodin vzbudil sudcov, Hospodin bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Hospodin sa zľutovával nad nimi pre ich vzdychy pred ich utláčateľmi a sužovateľmi. 19 Ale akonáhle sudca zomrel, znova konali horšie ako ich otcovia, chodili za inými bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Neupustili od svojich skutkov a od tvrdohlavého počínania. 20 I vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a On hovoril: Pretože tento národ prestúpil moju zmluvu, ktorú som ustanovil ich otcom, a neposlúchli môj hlas, 21 ani ja nevyženiem spred nich ani jeden z národov, ktoré Józua pri svojej smrti zanechal, 22 a to preto, aby som nimi vyskúšal Izrael, či sa budú pridŕžať ciest Hospodinových a chodiť po nich ako ich otcovia, alebo nie. 23 Tak ponechal Hospodin tieto národy v krajine, nevyhnal ich hneď a nedal ich Józuovi do rúk.