1. kapitola
Úvod
1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Červenému moru, medzi Fáranom a medzi Tofelom, Labanom, Haserotom a Di-Zahabom. 2 Jedenásť dní cesty je od Horebu smerom k vrchom Seir až do Kadešbarny. 3 V štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, v prvý deň mesiaca oznámil Mojžiš Izraelovým synom všetko, čo mu pre nich prikázal Pán 4 po tom, čo v Edrei porazil amorejského kráľa Sehona, ktorý býval v Hesebone, a bášanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote. 5 Za Jordánom v moabskej krajine začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: Boh dal rozkaz na pochod
6 "Pán, náš Boh, nám hovoril na vrchu Horeb: “Dosť dlho ste sa už zdržali na tomto vrchu. 7 Pohnite sa a tiahnite k Amorejskej výšine a na všetky iné miesta, ktoré sú blízko nej, do Araby, na vrchy a do nížin, smerom na juh a k morskému pobrežiu, do kanaánskej krajiny a k Libanonu a až k veľkej rieke, k rieke Eufrat! 8 Hľa, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich.” Ustanovenie sudcov
9 Vtedy som vám povedal: “Ja vás nemôžem spravovať, 10 lebo Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že vás je dnes také množstvo, ako hviezd na nebi. 11 Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu mnohé tisíce a nech vás požehná, ako prisľúbil! 12 Ja sám nevládzem niesť vaše bremená, vašu ťarchu a vaše spory. 13 Vyberte si múdrych, skúsených a osvedčených mužov vo vašich kmeňoch a ustanovím vám ich za predákov.” 14 Vtedy ste mi odvetili v odpoveď: “Dobrú vec to chceš urobiť.” 15 Ja som vybral hlavných z vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a ustanovil som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a za pisárov pre vaše kmene. 16 A vašim sudcom som prikázal: “Vypočúvajte ich a súďte spravodlivo toho, kto má spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom! 17 Pri súde neberte ohľad na osobu. Malého vypočujte tak, ako veľkého. A nikoho sa nebojte, lebo súd je Boží. Čo vám však bude ťažké, oznámte mne a vypočujem to ja.” 18 Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť. Vyzvedači
19 Potom sme sa pohli od Horeba a putovali sme tou hroznou a velikánskou púšťou, ktorú ste videli cestou k amorejským vrchom, ako nám rozkázal Pán, náš Boh, a došli sme až do Kadešbarny. 20 Tu som vám povedal: “Došli ste k amorejskej vysočine, ktorú nám dá Pán, náš Boh. 21 Hľa, Pán, tvoj Boh, ti dáva do daru túto krajinu. Choď, zaujmi ju, ako ti povedal Pán, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa!” 22 Tu ste všetci pristúpili ku mne a navrhli ste: “Pošlime mužov, ktorí by krajinu prezreli a podali nám správu, ktorou cestou ta máme ísť, aj o mestách, na ktoré narazíme.” 23 Mne sa návrh páčil i vybral som dvanásť mužov spomedzi vás, z každého kmeňa po jednom. 24 Oni šli smerom k výšine, došli až do údolia Eskol a prezreli ho. 25 Vzali z ovocia krajiny a priniesli nám a podali nám túto správu: “Dobrá je to zem, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.” Nevôľa ľudu
26 Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha, 27 a reptali ste vo svojich stanoch: “V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil. 28 Načo by sme ta vystupovali?!” Naši súkmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali: “Národ je tam mocnejší a početnejší ako my, mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!” 29 Povedal som vám: “Nebojte sa ich a nestrachujte sa! 30 Pán, váš Boh, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať takisto, ako to pred vašimi očami urobil kvôli vám v Egypte 31 a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste odvtedy, keď ste vyšli, až kým ste nedošli na toto miesto; 32 a na tejto púšti ste neverili Pánovi, svojmu Bohu, 33 ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre rozloženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.” Boží trest
34 Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: 35 “Nik spomedzi tohoto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! 36 Len Kaleb verne nasledoval Pána.” 37 Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: “Ani ty ta nevkročíš. 38 Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. 39 Vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes nevedia, aký je rozdiel medzi dobrom a zlom, oni ta vojdú, im ju dám a oni ju budú vlastniť. 40 Vy sa však vráťte a blúďte po púšti cestou k Červenému moru!” 41 Odpovedali ste mi: “Zhrešili sme proti Pánovi; vystúpime a budeme bojovať, ako nám rozkázal Pán, náš Boh,” a vystrojili ste sa každý so svojím vojnovým náčiním a nemúdro ste sa dali na pochod k vysočine. 42 Ale Pán mi vravel: “Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás, aby vás neporazili vaši nepriatelia.” 43 Ja som vám to povedal, vy ste ma však neposlúchli, ale išli ste proti Pánovmu zákazu a pyšno ste vystúpili na výšinu. 44 Tu vytiahli Amorejčania, ktorí na tej vysočine bývali, postavili sa proti vám a prenasledovali vás, ako prenasledujú roje včiel, a rozháňali vás od Seiru až po Hormu. 45 Potom ste sa vrátili a nariekali ste pred Pánom, lež Pán vás nevypočul. 46 I ostali ste v Kadešbarne dlhý čas, ten čas, čo ste tam bývali.