14. kapitola
1 Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst a netrápi ho zármutok nad hriechom. 2 Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok a kto nestratil nádej úplne. 3 Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok a načo potrebuje zlato závistník? 4 Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne. 5 Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? - Nemá nijakej radosti zo svojho majetku. 6 Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí, aj takú odplatu bude mať za svoje zlo. 7 Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou, nakoniec vždy ukáže, aký je zlý. 8 Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko: odvracia si tvár a opovrhuje (inými). 9 Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom, nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu. 10 Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole. 11 Synu, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší. 12 Pamätaj, že smrť nebude meškať a zákon podsvetia nie je ti zjavený; zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť. 13 Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému! 14 Nepripusť, aby ti unikol radostný deň; a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš. 15 Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah, aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou? 16 Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe! 17 Prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm. 18 Každý človek - ako tráva - ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome. 19 Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí. 20 Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca. 21 Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná. Treba sa usilovať o užitočnú múdrosť
22 Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti, každý, kto rozjíma o jej záslužnosti a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti; 23 kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách, kto vtipom preniká do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty, 24 hľadí jej do okien a načúva pri jej dverách; 25 kto spočinie vedľa jej domu a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl; kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok, 26 ten stavia svojich synov pod jej záštitu a sám spočinie pod jej ratolesťami, 27 v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom a spočinie v jej sláve.