Preklad:
Kniha:
Jákobov pohreb
1 Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. 2 Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca. 3 Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu: 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne. Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim. 6 Faraón povedal: Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou. 7 Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, 8 všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. 10 Keď prišli do Goren-Atádu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. 11 Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim Hebr. Smútok Egypta. 12 Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, 13 odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastnú hrobku. 14 Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca.
Jozefova veľkorysosť
15 Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali. 16 Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17 Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie. Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. 18 Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi! 19 Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? 20 Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. 21 Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. 22 Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. 23 Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. 24 Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 25 Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti! 26 Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.



Najnovšie
ukázať/skryť
Našli ste chybu?
Máte nápad na zlepšenie?
Kontaktujte nás