Preklad:
Kniha:
Prečo si nás, Bože, navždy zavrhol?
1 Poučný žalm. Asáfov. Prečo si nás, Bože, navždy zavrhol? Prečo tvoj hnev horí proti ovciam tvojej pastviny? 2 Rozpomeň sa na svoj ľud, ktorý si si dávno získal, na svoj dedičný kmeň, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, kde prebývaš. 3 Vykroč k večným zrúcaninám! Nepriateľ vo svätyni všetko spustošil. 4 Tvoji protivníci revali uprostred tvojho zhromaždiska, svoje znaky vztýčili namiesto našich znakov. 5 Vyzeralo to tak, ako keď sa v húštine stromov dovysoka dvíhajú sekery. 6 Všetky rezbárske diela zničili sekerou a kladivom. 7 Tvoju svätyňu vypálili, príbytok tvojho mena zneuctili do základu. 8 Mysleli si: Vyhubíme ich úplne! Vypálili všetky Božie zhromaždiská v krajine. 9 Svoje znaky už nevidíme, nieto už proroka; nikto z nás nevie, dokedy. 10 Bože, dokedy sa bude utláčateľ rúhať? Smie nepriateľ trvalo urážať tvoje meno? 11 Prečo svoju ruku sťahuješ späť? Zdvihni z lona svoju pravicu a skoncuj s tým! 12 Boh je oddávna mojím kráľom, on koná spásne skutky na zemi. 13 Ty si svojou silou rozdvojil more, vodným obludám si porozbíjal hlavy. 14 Rozdrvil si hlavy Leviatana, dal si ho za pokrm žralokom. 15 Otvoril si prameň i potok, vysušil si mohutné riečne riavy. 16 Tvoj je deň, tvoja je i noc, určil si miesto nebeským svetlám i slnku. 17 Ty si určil všetky hranice zeme, leto i zimu si ty stanovil. 18 Rozpomeň sa, Hospodin, nepriateľ ťa hanobí a bláznivý ľud zavrhol tvoje meno. 19 Nevydaj dravcom dušu svojej hrdličky, na život svojich biednych nikdy nezabudni. 20 Hľaď na zmluvu, lebo zákutia zeme stali sa pelechmi násilia! 21 Nech utláčaný neodchádza s hanbou, nech biedni a chudobní chvália tvoje meno! 22 Vstaň, Bože, rozrieš svoj spor, rozpomeň sa, ako ťa blázon hanobí celý deň! 23 Nezabudni na krik svojich protivníkov, na stále mocnejší hukot svojich odporcov.



Najnovšie
ukázať/skryť
Našli ste chybu?
Máte nápad na zlepšenie?
Kontaktujte nás