Príslovia

22. Kapitola

1 Dob­ré meno je vzác­nejšie ako veľké bohat­stvo, obľúbenosť je lepšia ako strieb­ro alebo zlato. 2 Bohatý a chudob­ný sa stretávajú, oboch učinil Hos­podin. 3 Opatr­ný pred­vída nešťas­tie a skryje sa, pros­tí však idú ďalej a pykajú za to. 4 Od­menou za po­koru a bázeň pred Hos­podinom je bohat­stvo, sláva a život. 5 Tŕnie a osíd­la sú na ces­te zvráten­ca, kto sa im zďaleka vyh­ne, chráni si život. 6 Vy­chovávaj chlap­ca na počiat­ku jeho ces­ty, tak sa ani v starobe ne­od­chýli z nej. 7 Bohatý panuje nad chudob­nými a dlžník je ot­rokom veriteľa. 8 Kto roz­sieva ne­právosť, bude žať nešťas­tie a palica jeho hnevu zanik­ne. 9 Človek s lás­kavým po­hľadom bude požeh­naný, lebo dá zo svoj­ho chleba chudob­nému. 10 Zažeň po­smešníka a odíde zvada, ustúpi svár i po­tupovanie. 11 Kto miluje čis­totu srd­ca, koho pery sú lás­kavé, ten je kráľovým priateľom. 12 Oči Hos­podinove chránia po­znanie, ale reči ne­ver­ného pri­vedú k pádu. 13 Lenivec hovorí: Lev je von­ku, mohol by som byť za­bitý na ulici. 14 Hl­bokou jamou sú ús­ta cudzích žien, spad­ne do nej ten, na koho sa hnevá Hos­podin. 15 Bláz­nov­stvo väzí v srd­ci chlap­ca, ale tres­tajúci prút ho od­stráni z neho. 16 Kto utláča chudob­ného, len mu pri­dáva, kto dáva bohatému, len mu uberá. 17 Na­kloň si ucho, počuj slová múd­rych a venuj po­zor­nosť môj­mu učeniu! 18 Lebo je utešené, ak ich vo svojom vnút­ri za­chováš, ak všet­ky budú pri­pravené na tvojich perách. 19 Aby tvoja nádej bola v Hos­podinovi, oznamujem ti dnes Jeho ces­tu. 20 Či som ti ne­na­písal trid­sať výpovedí ako rady a po­znanie, 21 aby som ti oznámil, čo je prav­divé a správ­ne, aby si správ­ne od­povedal tým, ktorí ťa po­sielajú? 22 Nez­dieraj chudob­ného, lebo je chudob­ný, a neg­niav bedára v bráne, 23 lebo Hos­podin pre­vez­me ich spor a oberie o život tých, ktorí ich oberali. 24 Nebuď priateľom hnevom ov­ládaného človeka a ne­stýkaj sa s prch­kým mužom, 25 aby si ne­privykol na jeho chod­níky a ne­na­stavil osíd­lo svoj­mu životu! 26 Ne­pat­ri k tým, čo dávajú ruku, čo sa za­ručujú za dl­hy! 27 Ak nebudeš mať čím za­platiť, vez­mú ti aj po­steľ spod teba. 28 Ne­presunuj pras­tarú medzu, ktorú ustálili tvoji ot­covia. 29 Vidíš chlap­ca ob­rat­ného vo svojej práci? Môže sa po­staviť pred kráľov; nebude slúžiť u obyčaj­ných ľudí.