Príslovia

6. Kapitola

1 Syn môj, ak si sa za­ručil za svoj­ho blížneho a dal si ruku cudziemu, 2 za­plietol si sa do slov svojich úst, chytil si sa slovami vlast­ných úst, 3 teda urob toto, syn môj, a za­chrániš sa, lebo si sa do­stal do rúk svoj­ho blížneho: Choď, ponáhľaj sa a naliehaj na svoj­ho blížneho! 4 Nedožič spán­ku svojim očiam a driemot svojim mihal­niciam. 5 Vy­trh­ni sa ako gazela z jeho ruky a ako vtáča z ruky vtáčnika. 6 Lenivec, choď k mrav­covi, po­zoruj jeho ces­ty, aby si zmúd­rel. 7 Hoci ne­má kniežatá, ani do­zor­cu, ani panov­níka, 8 chys­tá si v lete svoj chlieb, v žat­ve zbiera po­travu. 9 Do­kedy budeš vy­lihovať, lenivec? Kedy vstaneš zo svoj­ho spán­ku? 10 Ešte trochu po­spať, ešte trochu po­driemať, trochu ruky zložiť a ležať - 11 tvoja chudoba ťa pre­pad­ne ako tulák a nedos­tatok ako ozb­rojenec. 12 Naničhod­ník, ničom­ník je, kto chodí s falošnými rečami, 13 kto žmur­ká očami, znamenia dáva nohami, ukazuje prs­tami. 14 Zvrátenosť má v srd­ci, kuje zlé, stále roz­sieva ne­svár. 15 Pre­to náh­le príde naňho záhuba, naraz bude zdr­vený a nik ho ne­u­zdraví. 16 Šesť vecí nenávidí Hos­podin a sedem je pre Neho ohav­nosťou: 17 pyšné oči, lživý jazyk a ruky prelievajúce ne­vin­nú krv, 18 srd­ce, čo záker­né zámery snuje, nohy, čo chvat­ne bežia k zlému, 19 falošného sved­ka, ktorý sipí lož, a toho, kto roz­sieva ne­svár medzi brat­mi. 20 Syn môj, za­chovávaj pri­kázanie svoj­ho otca a ne­pohŕdaj poúčaním svojej mat­ky. 21 Pri­viaž si ich navždy na srd­ce, pri­pni na svoje hrd­lo. 22 Keď chodíš, nech ťa vedú, nech ťa strážia, keď ležíš, a keď sa zo­budíš, nech hovoria s tebou. 23 Lebo pri­kázanie je sviecou, na­učenie svet­lom a ces­tou života kar­havé na­pomínanie, 24 aby ťa chránili od zlej ženy, od úlis­ného jazyka cudzej ženy. 25 Ne­túž vo svojom srd­ci po jej kráse, nech ťa nechytí svojimi mihal­nicami. 26 Lebo ne­vies­t­ka stojí len peceň chleba, ale vy­datá žena poľuje na vzác­ny život. 27 Či môže človek zhr­núť oheň do svoj­ho lona, aby mu nez­horeli šaty? 28 Či môže nie­kto kráčať po žeravom uhlí, a ne­popáliť si nohy? 29 Tak ani ten, kto vchádza k žene svoj­ho blížneho, ne­uj­de tres­tu, ktokoľvek sa jej dot­kne. 30 Ne­pohŕdajú zlodejom, ak krad­ne, aby sa na­sýtil, keď hladuje; 31 ak ho do­chytia, vy­nah­radí to sedem­násob­ne, dá všet­ko, čo má v dome. 32 Avšak ten, kto cudzoloží so ženou, ne­má roz­um; chce si zničiť život, kto tak činí. 33 Stih­ne ho bit­ka i po­tupa a jeho po­hana ne­môže byť zo­tretá. 34 Lebo žiar­livosť robí muža zúrivým, v deň po­msty ne­poz­ná zľutovania. 35 Ned­bá na nijaké odškod­né a ne­pris­tane ani, keby si mu dal veľký ú­platok.