Príslovia

1 Syn môj, za­chovávaj moje reči a schovaj u seba moje pri­kázania. 2 Za­chovaj moje pri­kázania a budeš žiť, i moje na­učenie sťa zrenicu svoj­ho oka! 3 Pri­viaž si ich na prs­ty, na­píš na tabuľu svoj­ho srd­ca. 4 Po­vedz múd­ros­ti: Ty si moja ses­tra! Roz­um­nosť nazývaj svojou známou, 5 aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami. 6 Keď som ok­nom svoj­ho domu cez mreže po­zeral, 7 videl som medzi ne­skúsenými, zbadal som medzi mládežou chlap­ca bez roz­umu, 8 ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal ces­tou k jej domu, 9 keď sa zmrákalo k večeru, keď na­stávala noc a tma. 10 A tu mu vy­šla v ús­trety žena v ob­leku ne­vies­t­ky a so zálud­ným srd­com, 11 vzrušená a ne­viazaná; jej nohy ne­pos­toja doma: 12 hneď je na ulici, hneď na námes­tiach, strieh­ne na každom rohu. 13 Chytila ho a boz­kala, s nehaneb­nou tvárou mu po­vedala: 14 Mala som priniesť obete spoločen­stva, a dnes som svoje sľuby spl­nila, 15 pre­to som ti vy­šla v ús­trety, aby som ťa hľadala; našla som ťa. 16 Pri­krýv­kami som vy­stlala svoju po­steľ, pes­trým egypt­ským plát­nom. 17 Po­kropila som svoje lôžko myr­hou, alo­ou a škoricou. 18 Poď, opájaj­me sa ľúbosťou až do rána, užime si lás­ky. 19 Lebo muž nie je doma, od­išiel na ďalekú ces­tu. 20 Mešec s peniaz­mi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň spl­nu mesiaca. 21 Mnohými zvod­nými rečami ho zvied­la, zvábila hlad­kosťou svojich perí. 22 Ih­neď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jat­ku, a ako jeleň sa za­plieta do siete, 23 kým mu šíp ne­prebod­ne pečeň; ako keď sa vták náh­li do osíd­la, a ne­vie, že mu ide o život. 24 Teda, synovia, počúvaj­te ma a daj­te po­zor na slová mojich úst. 25 Nech ti srd­ce ne­od­bočí na jej ces­ty; nezatúlaj sa na jej chod­níky. 26 Lebo mnoho je po­bitých, ktorých pri­vied­la k pádu, a počet­ní sú tí, ktorých zmár­nila. 27 Jej dom je ces­tou do zá­hrobia, čo vedie dolu do siení smr­ti.

Používaš preklad „Evanjelický“. Klikni pre zmenu.