Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

Lásku medzi Kristom a jeho Nevestou neuhasia ani mnohé vody.1 Oj, aby si mi bol ako brat, ktorý ssal na prsiach mojej mat­ky! Keď by som ťa našla von­ku, boz­kala by som ťa; ani by mnou ne­opo­vr­hovali p­re to. 2 Pojala by som ťa a doviedla by som ťa do domu svojej mat­ky; vy­učoval by si ma, a ja by som ti dala piť z voňavého vína koren­ného, z nového vína slad­kého zo svojich granátových jabĺk. 3 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica by ma ob­jímala. 4 Prísahou vás za­väzujem, dcéry Jeruzalema; načo by ste budily a načo pre­budily moju lásku, do­kiaľ by sama nech­cela?! 5 Kto je to tá, ktorá vy­stupuje od púšte, ktorá sa podopiera na svoj­ho milého? Pod jab­loňou som ťa zo­budila; tam ťa svíjajúc sa v boles­tiach porodila tvoja mat­ka, tam sa v boles­tiach svíjala tá, k­torá ťa porodila. 6 Polož ma jako pečať na svoje srd­ce, jako pečat­ný prs­teň na svoje rameno, lebo lás­ka je sil­ná jako sm­rť, tvr­dá jako pek­lo žiar­livosť; jej bl­kot je bl­kotom ohňa, plameňom Hos­podinovým. 7 Ani mnohé vody ne­môžu uhasiť lás­ku, a rieky jej nezatopia. Keby nie­kto dával všet­ko imanie svoj­ho domu za lás­ku, opo­vr­h­li by ním. 8 Máme malú ses­tru, ktorá ešte nemá pŕs. Čo učiníme svojej ses­tre v deň, v ktorý ju budú na­hovárať? 9 Keby bola múrom, po­stavili by sme na nej baštu zo strieb­ra, a keby bola dverami, pri­vreli by sme ich do­skou z cedry. 10 Ja som múrom, a moje pr­sia sú jako veže. Vtedy som bola v jeho očiach ako tá, ktorá našla po­koj. 11 Šalamún mal vinicu v Bál-hamone, vy­dal vinicu strážcom, aby každý donášal za jej ovocie tisíc strieb­ra. 12 Ale moja vinica, ktorú ja mám, je predo mnou. Ten tisíc nech je tebe, Šalamúne, a dve­sto tým, ktorí strážia jej ovocie. Zatým má cirkev vydávať svoj hlas a svedčiť. Náhli beh a príchod svojho Ženícha.13 Ty, ktorá bývaš v za­hradách, druhovia načúvajú na tvoj hlas; daj, nech počujem! 14 Utekaj, môj milý, a buď podob­ný srne alebo mladému jeleňu na vr­choch vonín.