Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Načo sú tieto príslovia. Bázeň Hospodinova. Posluch.1 Prís­lovia Šalamúna, syna Dávidov­ho, iz­rael­ského kráľa, 2 po­znať múd­rosť a kázeň, porozumieť slovám roz­um­nos­ti, 3 do­siah­nuť káz­ne roz­umu, spraved­livos­ti, súdu a priamos­ti, 4 dať pros­tým opatr­nosť, mláden­covi známosť a dômysel­nosť. 5 Nech čuje múd­ry a pri­berie na­učenia, a roz­um­ný tak nadobudne ­schop­nos­ti spravovať. 6 Sú to veci na porozumenie prís­loviu a podoben­stvu, slovám múd­rych a ich záhad­ným rečiam hl­bokým. 7 Bázeň Hos­podinova je počiatkom známos­ti; múd­rosťou a kázňou po­hŕdajú bláz­ni. 8 Po­slúchaj, môj synu, kázeň svoj­ho otca a ne­opus­ti na­učenia svojej mat­ky. 9 Lebo to bude ľúbezným ven­com tvojej hlave a oz­dob­nou reťazou tvoj­mu hrd­lu. Nespolčovať sa so zlými, nedychtiť po zisku.10 Môj synu, keby ťa na­hovárali hriešnici, ne­privoľ! 11 Keby ti riekli: Nože poď s na­mi; na­strojíme krvi ú­klady; skryjeme sa proti ne­vin­nému bez príčiny; 12 po­hl­tíme ich živých ako pek­lo a bez­úhon­ných ako tých, ktorí so­stupujú do jamy; 13 naj­deme rôz­ny majetok drahocen­ný; na­pl­níme svoje domy korisťou. 14 Vrh­ni svoj los medzi na­mi; všet­ci budeme mať jeden mešec. 15 Môj synu, nechoď na ces­tu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chod­níka! 16 Pre­tože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vy­liať krv. 17 Lebo veď nadar­mo sa rozp­res­tiera sieť pred očami ktoréhokoľvek ok­rýd­len­ca. 18 Ale oni ú­kladia svojej vlast­nej kr­vi; skrývajú sa proti svojim dušiam. 19 Také sú cesty každého, kto dych­tí po zis­ku; zisk odníma dušu svoj­ho pána. Volanie a hrozba múdrosti.20 Múd­rosť volá hlas­ne von­ku; vy­dáva svoj hlas na uliciach. 21 Volá na hlav­ných mies­tach naj­rušnejších, pri vchodoch do brán, v mes­te hovorí svoje reči: 22 Až do­kedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a po­smievači dokedy budú obľubovať po­smech a bláz­ni nenávidieť známosť? 23 Ob­ráťte sa k môj­mu kar­haniu! Hľa, vy­dám vám zo seba svoj­ho ducha a oznámim vám svoje slová! 24 No, pre­to, že som volala, a odo­pierali ste; vy­stierala som svoju ruku, a nebolo ni­koho, kto by bol po­zoroval ušima; 25 ale ste pus­tili na­práz­dno každú moju radu a môj­ho kar­hania ste nech­celi, 26 p­reto sa i ja budem smiať vo vašom nešťas­tí; budem sa po­smievať, keď prij­de to, čoho sa strachujete; 27 keď prij­de to, čoho sa strachujete, jako búr­ka, a vaše nešťas­tie sa do­valí jako vích­rica, keď prij­de na vás súženie a úz­kosť. 28 Vtedy budú volať na mňa, ale sa ne­oh­lásim; budú ma pil­ne hľadať, skoro za rána, ale ma nenaj­dú, 29 za­to, že nenávideli známos­ti a ne­vyvolili si báz­ne Hos­podinovej; 30 nech­celi mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním, 31 a tak budú jesť z ovocia svojej ces­ty a na­sýtia sa svojich rád. 32 Lebo od­vrátenie hlup­cov ich samých za­bije, a vlast­ná h­riešna ubezpečenosť bláz­nov, tá ich za­hubí. 33 Ale ten, kto mňa po­slúcha, bude bývať bez­pečne a bude mať po­koj od strachu zo zlého.