Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Človek, mnoho ráz kar­haný, za­tvr­dzuje s­voju šiju; bude rých­le skrúšený, a nebude lieku. 2 Keď sa množia spraved­liví, raduje sa ľud, a keď panuje bez­božník, vzdychá ľud. 3 Človek, ktorý miluje múd­rosť, ob­veseľuje svoj­ho ot­ca; ale ten, kto sa druží so smil­nicami, pre­mr­há majetok. 4 Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek po­plat­kov ju borí. 5 Človek, ktorý po­chlebuje svoj­mu blížnemu, rozp­res­tiera jeho krokom sieť. 6 V pre­stúpení zlého človeka leží osídlo; ale spraved­livý plesá a raduje sa. 7 Spraved­livý zná súd chudob­ných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal. 8 Po­smievační mužovia roz­dúchavajú mes­to; ale múd­ri od­vracajú hnev. 9 Múd­ry človek, ktorý sa súdi s bláz­nom, už či sa hnevá a či sa smeje, jed­nako nemá pokoja. 10 Mužovia krvi nenávidia bez­úhon­ného; ale čo do úp­rim­ných, tí hľadajú zachovať jeho dušu. 11 Blázon vy­púšťa všet­kého svoj­ho ducha; ale múd­ry ho zdŕža zpät a krotí. 12 Panov­ník, ktorý po­zoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bez­božníkov. 13 Chudob­ný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto os­vecuje oči ich oboch, je Hos­podin. 14 Trón kráľa, ktorý súdi chudob­ných podľa prav­dy, bude stáť pev­ne na veky. 15 Prút a káranie dáva múd­rosť; ale roz­pus­tilé dec­ko robí svojej mat­ke han­bu. 16 Keď sa množia bez­božníci, množí sa pre­stúpenie; ale spraved­liví uvidia ich pád. 17 Káz­ni svoj­ho syna, a spôsobí ti od­počinutie a dá roz­koše tvojej duši. 18 Keď nieto videnia, je ľud roz­pus­tilý; ale ten, kto os­tríha zákon, je blaho­slavený. 19 Slovami nebýva na­káz­nený sluha, lebo roz­umie, ale ne­od­povedá. 20 Keď vidíš človeka, náh­livého v jeho rečiach, vedz, že o bláz­novi je viacej nádeje. 21 Ten, kto od mlados­ti maz­ná svoj­ho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom. 22 Hnevivý človek vzbudzuje svár a prch­ký človek sa do­púšťa mnoho pre­stúpení. 23 Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, do­siah­ne slávy. 24 Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliat­bu, ale ne­oz­námi. 25 Strach pred ľuďmi kladie osíd­lo; ale ten, kto sa nadeje na Hos­podina, bude po­výšený. 26 Mnohí hľadajú tvár panov­níka, a od Hos­podina je súd každého človeka. 27 Ohav­nosťou spraved­livým je človek, k­torý pácha neprávosť, a ohav­nosťou bez­božnému je ten, kto ide rovnou ces­tou.