Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Prečo, ó, Hos­podine, stojíš zďaleka? P­rečo sa skrývaš v časoch súženia? 2 V pýche bez­božného oh­nive prena­sledujú bied­neho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vy­mýšľajú! 3 Lebo sa honosí bez­božník nad dosia­hnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hos­podina. 4 Bez­božník podľa vy­sokos­ti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všet­ka jeho myseľ je, že niet Boha. 5 Jeho ces­ty sú zdar­né každého času. Podľa jeho mien­ky sú tvoje súdy vy­soko od neho; pyšne fúka na všet­kých svojich ne­priateľov. 6 Hovorí vo svojom srd­ci: Ne­poh­nem sa z po­kolenia na po­kolenie, pre­tože nep­rij­dem do zlého. 7 Jeho ús­ta sú pl­né kliat­by, les­ti a úžer­ného útis­ku; pod jeho jazykom je trápenie a már­nosť. 8 Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v ú­krytoch vraždí ne­vin­ného. Jeho oči strieh­nu bez­moc­ného. 9 Ú­kladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol bied­neho; uchvat­ne bied­neho vtiah­nuc ho do svojej siete. 10 Čupí a krčí sa, a pad­ne do jeho moci množs­tvo bied­nych. 11 Hovorí vo svojom srd­ci: Za­budol sil­ný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť. 12 Po­vs­taň, ó, Hos­podine, sil­ný Bože, po­z­dvih­ni svoju ruku; nezabud­ni na ponížených! 13 Prečo má bez­božník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srd­ci, že nebudeš vy­hľadávať!? 14 Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zár­mutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bez­moc­ný; sirote si ty spomoc­níkom. 15 Polám rameno bez­božníka a vy­hľadaj bez­božnosť zlost­níka, až viacej nenajdeš. 16 Hos­podin je Kráľom na večné veky; po­hania vy­hynú z jeho zeme. 17 Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hos­podine; po­silňuješ ich srd­ce a nakláňaš k nim svoje ucho, 18 aby si súdil sirotu a po­tlačeného, aby viac ne­strašil smr­teľný človek zo zeme.