Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, ne­mlč! 2 Lebo ús­ta bez­božníka a ús­ta ľs­ti sa ot­vorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom. 3 Ob­kľúčili ma slovami nenávis­ti a bojujú proti mne bez príčiny. 4 Za moju lás­ku útočia na mňa a ja mám len modlitbu. 5 A skladajú na mňa zlé za dob­ré a odp­lácajú mi nenávisťou za moju lás­ku. 6 Ustanov nad ním bez­božníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke. 7 Keď sa bude súdiť nech vy­j­de zp­red súdu jako bez­božný a jeho mod­lit­ba nech mu je hriechom. 8 Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vez­me iný. 9 Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou! 10 Jeho synovia nech sú tulák­mi, nech žob­rú a nech hľadajú s­voj chlieb zo svojich spust­lých bývanísk. 11 Nech shabe úžer­ník všet­ko, čo má, a to, čo nadobudol úlis­nou prácou, nech rozch­vátajú cudzí. 12 Nech ne­má ni­koho, kto by mu pre­ukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami. 13 Jeho po­tom­stvo nech vy­tnú, a v druhom po­kolení nech je vy­hladené ich meno! 14 Nech sa pamätá na ne­právosť jeho ot­cov pred Hos­podinom, a hriech jeho matere nech nie je vy­hladený! 15 Nech sú stále pred Hos­podinom, a nech vy­tne ich pamiat­ku zo zeme, 16 pre­tože ne­pamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, bied­neho a chudob­ného a zbitého srd­com, aby ho zavraždil. 17 A keďže miloval kliat­bu, nech tedy prij­de na neho; ne­mal záľuby v požeh­naní, nuž nech sa vzdiali od neho. 18 A tak ob­lečie kliat­bu jako svoj odev, a voj­de do jeho vnútor­nos­tí jako voda a jako olej do jeho kos­tí. 19 Nech mu je ako rúcho, k­torým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy. 20 To bude odplatou od Hos­podina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši. 21 Ale ty, Hos­podine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lás­ky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dob­rá; vy­trh­ni ma! 22 Lebo som bied­ny a chudob­ný, a moje srd­ce je zranené vo mne. 23 Jako tôňa, keď sa na­chyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobyl­ku. 24 Moje kolená klesajú od pôs­tu, a moje telo schud­lo. 25 A ja som im za po­tupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou. 26 Po­môž mi, Hos­podine, môj Bože! Za­chráň ma podľa svojej milos­ti, 27 aby po­znali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hos­podine! 28 Nech oni zlorečia, ale ty dob­roreč. Keď povstanú, nech sa han­bia, a tvoj služob­ník nech sa raduje. 29 Moji od­por­covia nech ob­lečú stud a nech sa odejú svojou han­bou jako plášťom! 30 Veľmi budem oslavovať Hos­podina svojimi ús­ty a budem ho chváliť medzi mnohými, 31 pre­tože stojí po pravici chudob­ného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.