Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Alef. Blaho­slavení bez­úhon­ní čo do svojej cesty, tí, ktorí chodia v zákone Hos­podinovom. 2 Blaho­slavení, ktorí os­tríhajú jeho svedoc­tvá, ktorí ho hľadajú celým srd­com. 3 Tí pravda nerobia ne­právos­ti, ale chodia po jeho ces­tách. 4 Ty si pri­kázal veľmi os­tríhať svoje nariadenia. 5 Bárs by tak stály moje ces­ty, aby som ostríhal tvoje ustanovenia! 6 Vtedy sa nebudem han­biť, keď budem hľadieť na ktorékoľvek tvoje pri­kázanie. 7 Oslavovať ťa budem v úp­rim­nos­ti srd­ca, keď sa budem učiť súdom tvojej spraved­livos­ti. 8 Budem os­tríhať tvoje ustanovenia, len ma ni­kdy ne­opus­ti. 9 Bét. Čím očis­tí mládenec svoju stez­ku? Tým, že sa bude chovať podľa tvoj­ho slova. 10 Hľadám ťa celým svojím srd­com; nedaj mi za­blúdiť od tvojich pri­kázaní! 11 Vo svojom srd­ci som ukryl tvoju reč, aby som ne­zhrešil proti tebe. 12 Požeh­naný si ty, Hos­podine; vy­uč ma svojim ustanoveniam! 13 Svojimi rtami budem rozp­rávať všet­ky súdy tvojich úst. 14 Na ces­te tvojich svedoc­tiev sa radujem ako jakémukoľvek bohat­stvu. 15 Roz­mýšľam o tvojich nariadeniach a hľadím na tvoje stez­ky. 16 Kochám sa v tvojich ustanoveniach; nezabud­nem na tvoje slovo. 17 Gimel. Učiň svoj­mu služob­níkovi to dob­ro­denie, aby som, kým len žijem, os­tríhal tvoje slovo. 18 Od­kry moje oči, aby som videl divy z tvoj­ho zákona. 19 Po­hos­tín som na zemi; nezak­ry predo mnou svojich pri­kázaní. 20 Moja duša hynie túžbou po tvojich súdoch každého času. 21 Po­kar­hal si pyšných, zlorečených, ktorí blúdia od tvojich pri­kázaní. 22 Od­vaľ so mňa po­tupu a opov­rženie, lebo po­zorujem na tvoje svedoc­tvá. 23 I keby kniežatá sad­ly do rady a shováraly sa proti mne, tvoj služob­ník i tak bude roz­mýšľať o tvojich ustanoveniach. 24 Aj tvoje svedoc­tvá sú mojimi roz­košami, mojimi rad­cami. 25 Dalet. Moja duša ľne ku prachu; oživ ma podľa svoj­ho slova. 26 Vy­rozp­rával som svoje ces­ty, a vy­slyšal si ma; vy­uč ma svojim ustanoveniam! 27 Daj mi roz­umieť ces­te svojich nariadení, a budem roz­mýšľať o tvojich divoch! 28 Moja duša sa rozp­lýva v sl­zách od zár­mut­ku; občer­stvi ma podľa svoj­ho slova! 29 Od­stráň odo mňa ces­tu falše a daj mi svoj zákon z milos­ti! 30 Vy­volil som ces­tu prav­dy; pred­ložil som p­red seba tvoje súdy. 31 Ľnem ku tvojim svedoc­tvám; Hos­podine, nedaj, aby som sa musel han­biť! 32 Po­bežím ces­tou tvojich pri­kázaní, keď rozšíriš moje srd­ce. 33 Hé. Vy­uč ma, Hos­podine, ces­te svojich ustanovení, a budem na to po­zorovať až do kon­ca. 34 Daj mi roz­umieť, a budem po­zorovať na tvoj zákon a budem ho os­tríhať celým srd­com! 35 Daj, aby som išiel chod­níkom tvojich pri­kázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. 36 Na­kloň moje srd­ce ku svojim svedoc­tvám a nie k lakom­stvu! 37 Od­vráť moje oči, aby nehľadely na már­nosť; obživ ma na svojej ces­te! 38 Učiň, aby stálo tvoj­mu služob­níkovi tvoje slovo, ktoré s­tojí podľa tvojej báz­ne. 39 Od­vráť odo mňa po­tupu, ktorej sa bojím, lebo tvoje súdy sú dobré. 40 Hľa, túžim po tvojich nariadeniach. Oživ ma vo svojej spraved­livos­ti. 41 Vav. A nech prij­de na mňa tvoja rôz­na a mnohá milosť, Hos­podine, tvoje spasenie podľa tvojej reči! 42 A dám od­poveď tomu, ktorý ma po­tupuje; lebo sa nadejem na tvoje slovo. 43 A ne­vy­trh­ni z mojich úst slova prav­dy ni­kdy; lebo očakávam na tvoje súdy. 44 Budem os­tríhať tvoj zákon vždyc­ky, na veky vekov, 45 a budem chodiť v slobode, lebo sa do­pytujem tvojich nariadení. 46 Budem hovoriť o tvojich svedoc­tvách pred kráľmi a nebudem sa han­biť 47 a budem sa kochať v tvojich pri­kázaniach, ktoré milujem. 48 Budem po­z­dvihovať svoje ruky k tvojim pri­kázaniam, ktoré milujem, a budem roz­mýšľať o tvojich ustanoveniach. 49 Zajin. Pamätaj na slovo, dané svojmu služob­níkovi, na ktoré si mi kázal čakať. 50 To je moja po­techa v mojom trápení, že ma oživí tvoja reč. 51 Pyšní sa mi až veľmi vy­smievajú, no, ne­uchýlim sa od tvoj­ho zákona. 52 Pamätám, Hos­podine, na tvoje súdy, jaké boly od veku, a teším sa. 53 Hrôza ma po­chytila pre bez­božníkov, ktorí opúšťajú tvoj zákon. 54 Tvoje ustanovenia sa mi staly piesňami v dome môj­ho pút­nic­tva. 55 Roz­pomínam sa vnoci na tvoje meno, Hos­podine, a os­tríham tvoj zákon. 56 To mi je ztadiaľ, že po­zorujem na tvoje nariadenia. 57 Chet. Hos­podine, po­vedal som, že mojím dielom je ostríhať tvoje slová! 58 Hľadám po­kor­ne tvoju tvár celým srd­com; zmiluj sa nado mnou podľa svojej reči! 59 Roz­vážil som v mys­li svoje ces­ty a ob­rátil som svoje nohy k tvojim svedoc­tvám. 60 Ponáhľam sa a ne­váham os­tríhať tvoje pri­kázania. 61 Po­v­razy bez­božných ma obňaly; ale som nezabudol na tvoj zákon. 62 O pol­noci vstávam, aby som ťa oslavoval pre súdy tvojej spraved­livos­ti. 63 Som spoločníkom všet­kým, ktorí sa ťa boja, a tým, ktorí os­tríhajú tvoje nariadenia. 64 Tvojej milos­ti, Hos­podine, je pl­ná zem. Vy­uč ma svojim ustanoveniam! 65 Tet. Dob­re si učinil so svojím služob­níkom, Hos­podine, podľa svoj­ho slova. 66 Vy­uč ma dob­rému súdu a známos­ti, lebo verím tvojim pri­kázaniam. 67 Do­kiaľ som nebol snížený, blúdil som; ale teraz os­tríham tvoju reč. 68 Ty si dobrý a činíš dob­re. Vy­uč ma svojim ustanoveniam! 69 Pyšní vy­mýšľajú na mňa lož, ale ja po­zorujem celým srd­com na tvoje nariadenia. 70 Ich srd­ce stučnelo jako sad­lo, ale ja sa kochám v tvojom zákone. 71 Dob­ré mi je to, že som bol trápený, aby som sa na­učil tvojim ustanoveniam. 72 Zákon tvojich úst mi je lepší než tisíce zlata a strieb­ra. 73 Jod. Tvoje ruky ma učinily a sfor­movaly; daj mi roz­umieť, aby som sa na­učil tvojim pri­kázaniam, 74 aby, keď ma budú vidieť tí, ktorí sa ťa boja, radovali sa, že očakávam na tvoje slovo. 75 Viem, Hos­podine, že tvoje súdy sú spravedlivé, a že to bola vernosť, keď si ma ponížil. 76 Nech mi je už tedy, prosím, tvoja milosť na po­tešenie podľa tvojej reči, k­torú si po­vedal svojmu služob­níkovi. 77 Nech prij­dú na mňa tvoje zľutovania, aby som žil; lebo tvoj zákon je mojou roz­košou. 78 Nech sa han­bia pyšní, lebo ma falošne ob­viňovali z kriv­dy; ale ja roz­mýšľam o tvojich nariadeniach. 79 Nech sa na­vrátia ku mne tí, ktorí sa ťa boja a ktorí znajú tvoje svedoc­tvá. 80 Nech je moje srd­ce bez­úhon­né v tvojich ustanoveniach, aby som sa ne­musel han­biť. 81 Kaf. Moja duša hynie túžbou po tvojom spasení; očakávam na tvoje slovo. 82 Moje oči hynú žiadosťou po tvojej reči, a hovorím: Kedyže ma už po­tešíš? 83 Lebo som už sťa kožená nádoba v dyme; avšak nezabudol som na tvoje ustanovenia. 84 Koľkože je dní tvoj­ho služob­níka?! A tak kedyže už vy­konáš súd nad tými, ktorí ma prena­sledujú? 85 Pyšní mi vy­kopali jamy, čo nie je podľa tvoj­ho zákona. 86 Všet­ky tvoje pri­kázania sú pravda; lož je to, p­re čo ma prena­sledujú; po­môž mi! 87 Málo chýbalo, čo by mi boli urobili koniec na zemi; ale ja som ne­opus­til tvojich nariadení. 88 Obživ ma podľa svojej milos­ti, a budem os­tríhať svedoc­tvo tvojich úst. 89 Lamed. Hos­podine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach. 90 Tvoja prav­da na po­kolenie a po­kolenie; pev­ne si po­stavil zem, a stojí. 91 Všet­ko to stojí dnes podľa toho, jako si ty usúdil; lebo to všet­ko sú tvoji služob­níci. 92 Keby tvoj zákon nebol mojou roz­košou, už by som bol dáv­no za­hynul vo svojom trápení. 93 Ni­kdy nezabud­nem tvojich nariadení, lebo nimi si ma obživil. 94 Tvoj som ja; za­chráň ma, lebo zpytujem tvoje nariadenia. 95 Bez­božníci očakávali na mňa, aby ma za­hubili; ale ja uvažujem o tvojich svedoc­tvách. 96 Každej veci do­konalej vidím koniec; ale tvoje pri­kázanie je veľmi široké. 97 Mem. Ako veľmi milujem tvoj zákon! Každého dňa je on mojím pre­mýšľaním. 98 Tvoje pri­kázanie ma robí múd­rejším nad mojich ne­priateľov, lebo ono je mojím na veky. 99 Roz­um­nejší som nad všet­kých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoc­tvá sú mojím roz­mýšľaním. 100 Som opatr­nejší ako star­ci, lebo po­zorujem na tvoje nariadenia. 101 Zdržujem svoje nohy od každej zlej ces­ty, aby som os­tríhal tvoje slovo. 102 Ne­uchyľujem sa od tvojich súdov, lebo ma ty vy­učuješ. 103 Ó, jaké slad­ké sú mojim ďas­nám! Tvoja reč s­ladšia ako med mojim ús­tam. 104 Z tvojich nariadení nadobúdam roz­umu, pre­to nenávidím každú ces­tu falše. 105 Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svet­lom môj­mu chod­níku. 106 Pri­sahal som a do­držím, že budem ostríhať súdy tvojej spraved­livos­ti. 107 Som náram­ne strápený, Hos­podine, obživ ma podľa svoj­ho slova. 108 Prosím, Hos­podine, nech sú ti príjem­né dob­rovoľné obeti mojich úst, a vy­uč ma svojim súdom! 109 Moja duša je stále v mojej ruke, ale som nezabudol na tvoj zákon. 110 Bez­božní mi dali na ces­tu smečku; no, nezab­lúdil som od tvojich nariadení. 111 Za dedičs­tvo som vzal tvoje svedoc­tvá na veky, lebo sú radosťou môj­ho srd­ca. 112 Na­klonil som svoje srd­ce činiť tvoje ustanovenia na veky do kon­ca. 113 Samech. Ľudí, roz­delených srdcom, nenávidím; ale milujem tvoj zákon. 114 Mojou skrýšou a mojím štítom si ty; očakávam na tvoje slovo. 115 Od­stúp­te odo mňa, zlost­níci, aby som po­zoroval na pri­kázania svoj­ho Boha. 116 Podop­ri ma podľa svojej reči, aby som žil, a nedaj, aby som bol za­han­bený vo svojej nádeji. 117 Po­silňuj ma, a budem za­chránený a budem vždy hľadieť na tvoje ustanovenia. 118 Za­vrh­neš všet­kých, ktorí blúdia od tvojich ustanovení, lebo ich chyt­rosť je lživá. 119 Od­praceš všet­kých bez­božníkov zeme jako tros­ky, a preto milujem tvoje svedoc­tvá. 120 Moje telo dreveneje od strachu pred tebou, a bojím sa tvojich súdov. 121 Ajin. Činím súd a spraved­livosť; ne­vydaj ma mojim utlačovateľom. 122 Daj záruku za svoj­ho služob­níka na jeho dobré, aby ma ne­ut­láčali pyšní. 123 Moje oči hynú túžbou po tvojom spasení a po reči tvojej spraved­livos­ti. 124 Učiň so svojím služob­níkom podľa svojej milos­ti a vy­uč ma svojim ustanoveniam! 125 Som tvojím služob­níkom; daj mi roz­umieť, aby som znal tvoje svedoc­tvá. 126 Čas konať pre Hos­podina; zrušili tvoj zákon. 127 Pre­to milujem tvoje pri­kázania viac ako zlato a viacej než naj­lepšie zlato. 128 Pre­to uznávam za správ­ne všet­ky t­voje nariadenia o všetkom a nenávidím každú ces­tu falše. 129 Pé. Pred­iv­né sú tvoje svedoc­tvá, pre­to po­zoruje moja duša na ne. 130 Ot­vorenie tvojich slov os­vecuje; robí pros­tých roz­um­nými. 131 Ot­voril som svoje ús­ta na široko a dych­tím, lebo som žiados­tivý tvojich pri­kázaní. 132 Po­hliad­ni na mňa a zmiluj sa nado mnou podľa toho, jako robievaš tým, ktorí milujú tvoje meno. 133 Po­stav moje kroky a upev­ni ich vo svojej reči a nedaj, aby nado mnou panovala nejaká ne­právosť! 134 Vy­sloboď ma z útis­ku človeka a budem os­tríhať tvoje nariadenia. 135 Daj, aby svietila tvoja tvár na tvoj­ho služob­níka, a vy­uč ma svojim ustanoveniam. 136 Po­toky vody tečú z mojich očí, pre­tože ne­os­tríhajú tvoj­ho zákona. 137 Tsadé. Ty si spravedlivý, Hos­podine, a tvoje súdy sú priame. 138 Ty si pri­kázal spraved­livosť svojich svedoc­tiev a prav­du, veľmi. 139 Moja hor­livosť ma ničí, keď vidím, že moji protiv­níci za­búdajú na tvoje slová. 140 Tvoja reč je veľmi do­kázaná v ohni, a tvoj služob­ník ju miluje. 141 Som malý a opov­ržený; ale som nezabudol na tvoje nariadenia. 142 Tvoja spraved­livosť je spravedlivosťou na veky, a tvoj zákon je pravda. 143 Súženie a úz­kosť nadišly na mňa; ale tvoje pri­kázania sú mojimi roz­košami. 144 Tvoje svedoc­tvá budú spravedlivosťou na veky. Daj mi roz­umieť a budem žiť. 145 Kof. Volám celým srd­com; ozvi sa mi, Hos­podine; chcem za­chovávať tvoje ustanovenia. 146 Volám na teba, za­chráň ma, a budem os­tríhať tvoje svedoc­tvá. 147 Pred­stíham svitanie a volám po­kor­ne; očakávam na tvoje slovo. 148 Moje oči pred­stihujú nočné stráže, aby som roz­mýšľal o tvojej reči. 149 Počuj, prosím, môj hlas podľa svojej milos­ti, Hos­podine; obživ ma podľa svoj­ho súdu! 150 Blížia sa tí, ktorí sa ženú za nešľachet­nosťou, tí, k­torí sa vzdialili od tvoj­ho zákona. 151 Ty si blízky, Hos­podine, a všet­ky tvoje pri­kázania sú pravda. 152 Viem dáv­no z tvojich svedoc­tiev, že si ich založil na veky. 153 Reš. Vidz moje trápenie a vy­trh­ni ma, lebo som nezabudol na tvoj zákon. 154 Roz­súď ty moju pru a vy­kúp ma! Obživ ma pre svoju reč. 155 Ďaleko je spasenie od bez­božníkov, lebo nehľadajú tvojich ustanovení. 156 Veľké a mnohé sú tvoje zľutovania, Hos­podine; obživ ma podľa tvojich súdov! 157 Mnoho je mojich prena­sledov­níkov a protiv­níkov; ale neodklonil som sa od tvojich svedoc­tiev. 158 Videl so ne­ver­ných, a ošk­livilo sa mi to, ne­os­tríhajú tvojej reči. 159 Vidz, že milujem tvoje nariadenia, Hos­podine; obživ ma podľa svojej milos­ti! 160 Sumou tvojeho slova je pravda, a na veky bude stáť každý súd tvojej spraved­livos­ti. 161 Šin. Kniežatá ma prena­sledujú bez príčiny; ale moje srd­ce sa strachuje tvoj­ho slova. 162 Radujem sa tvojej reči jako ten, kto našiel veľkú korisť. 163 Nenávidím falše a mám ju v ohav­nos­ti; ale milujem tvoj zákon. 164 Sedemk­rát za deň ťa chválim pre súdy tvojej spraved­livos­ti. 165 Mnoho po­koja tým, ktorí milujú tvoj zákon, a niet im, na čom by sa po­tkli, aby padli. 166 Očakávam na tvoje spasenie, Hos­podine, a činím tvoje pri­kázania. 167 Moja duša os­tríha tvoje svedoc­tvá, a veľmi ich milujem. 168 Os­tríham tvoje nariadenia a tvoje svedoc­tvá, lebo všet­ky moje ces­ty sú pred tebou. 169 Tav. Nech sa pri­blíži môj krik pred tvoju tvár, Hos­podine! Daj mi roz­umieť podľa svoj­ho slova! 170 Nech prij­de moja po­kor­ná pros­ba pred tvoju tvár! Vy­trh­ni ma podľa svojej reči! 171 Nech moje rty vravia t­voju chválu, lebo ma vy­učuješ svojim ustanoveniam. 172 Môj jazyk bude ospevovať tvoju reč, lebo všet­ky tvoje pri­kázania sú spraved­livé. 173 Nech mi je tvoja ruka na po­moc, lebo som si vy­volil tvoje nariadenia. 174 Túžim po tvojom spasení, a tvoj zákon je mojou roz­košou. 175 Nech žije moja duša a nech ťa chváli, a nech mi po­máhajú tvoje súdy! 176 Blúdim, ako zt­ratená ov­ca; hľadaj svoj­ho služob­níka, lebo som nezabudol na tvoje pri­kázania.