Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov. 2 Po­vedal som: Budem po­zorovať na svoje ces­ty, aby som ne­zhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ús­ta, aby maly úz­du, do­kiaľ bude predo mnou bez­božný. 3 A tak som ne­vydal hlasu jako ne­mý a mlčal som viac, než bolo dob­re. Ale moja bolesť sa búrila. 4 Moje srd­ce sa roz­pálilo v mojom vnút­ri, a keď som roz­mýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom 5 a riekol som: Daj mi znať, ó, Hos­podine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rých­le sa po­miniem. 6 A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všet­ko je már­nosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah. 7 Áno, človek ide ta jako tôňa; púha már­nosť je, za čo sa ne­pokojí; hromadí, a ne­vie, kto to všet­ko poberie. 8 A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty. 9 Vy­trh­ni ma zo všet­kých mojich pre­stúpení! Ne­vy­stav ma na potupu bláz­novi! 10 Zanemel som; ne­ot­vorím svojich úst, lebo si to ty učinil. 11 Od­vráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky. 12 Keď kárajúc pre ne­právosť tres­ceš človeka, roz­padáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskut­ku je márnosťou každý človek. Sélah. 13 Počuj moju mod­lit­bu, Hos­podine; na­kloň ucho k môj­mu volaniu o po­moc! Ne­mlč na moje sl­zy! Lebo som cudzin­com u teba; som po­hos­tínom, ako boli aj všet­ci moji ot­covia. 14 Od­vráť svoj po­zor odo mňa, aby som sa po­tešil, prv než poj­dem, a nebude ma.