Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov. Z času, keď bol Saul po­slal s­vojich sluhov, ktorí strieh­li dom, aby ho za­bili. 2 Môj Bože, vy­trh­ni ma od mojich ne­priateľov, po­výš ma nad tých, ktorí po­vs­távajú proti mne! 3 Vy­trh­ni ma od tých, ktorí páchajú ne­právosť, a za­chráň ma od mužov kr­vi! 4 Lebo hľa, ú­kladia mojej duši; rotia sa proti mne moc­ní bez toho, že by som sa bol do­pus­til viny alebo hriechu, ó, Hos­podine! 5 Bez toho, že by som bol vy­konal nejakú neprávosť, behajú a chys­tajú sa. Pre­buď sa, vyj­di mi vús­trety a vidz! 6 A ty, Hos­podine, Bože Zá­stupov, Bože Iz­raelov, pre­cít­ni, aby si navštívil všet­ky národy! Nezľutuj sa nad ni­ktorým z vierolom­níkov, páchajúcich neprávosť. Sélah. 7 Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mes­ta. 8 Hľa, brep­tajú svojimi ús­ty; meče sú v ich rtoch. Lebo veď v­raj ktože počuje?! 9 Ale ty, Hos­podine, sa im smeješ, vy­smievaš sa všet­kým národom. 10 Keď on pre­vádza svoju moc, ja mám ob­rátený svoj po­zor na teba; lebo ty, Bože, si mojím vy­sokým hradom. 11 Bôh mojej milos­ti ma predíde. Bôh mi dá vidieť pom­stu nad mojimi ne­priateľmi, ktorí ma strežú. 12 Ne­pobi ich, aby nezabudol môj ľud. Spôsob to vo svojej moci, aby sa túlali a poníž ich, ty, náš štítu, náš Pane! 13 P­re hriech svojich úst, p­re slovo svojich rtov nech sú lapení vo svojej pýche a pre kliat­bu a pre lož, ktorú rozp­rávajú. 14 Učiň koniec vo s­vojom prchkom hneve, učiň im koniec, tak aby ich nebolo, a aby po­znali, že Bôh panuje v Jakobovi, všade až do končín zeme. Sélah. 15 A tak tedy nech sa na­vrátia večer, nech brešú jako pes a behajú okolo mes­ta. 16 Nech sa túlajú za po­kr­mom, a jest­li sa ne­na­sýtia, nech tak nocujú. 17 Ale ja budem ospevovať tvoju silu a h­neď za rána budem plesajúc spievať o tvojej milos­ti, lebo si mi bol vy­sokým hradom a útočišťom v deň, keď mi bolo úz­ko. 18 Moja silo! Tebe budem spievať žal­my! Pre­tože Bôh je mojím vy­sokým hradom, môj milos­tivý Bôh.