Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov. 2 Za­chráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu. 3 Hrúžam sa v hl­bokom bah­ne, a nieto na čom za­stať. Vošiel som do hl­bín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd. 4 Ustal som od svoj­ho volania; moje hrd­lo vy­sch­lo; moje oči zomd­lely, kým očakávam na svoj­ho Boha. 5 Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmoc­neli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí ne­priatelia. Čoho som ne­ulúpil, mám po­tom vrátiť. 6 Bože, ty znáš môj nerozum, a moje pre­vinenia nie sú skryté pred tebou. 7 Nech sa nehan­bia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hos­podine Zá­stupov; nech sa ne­stydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Iz­raelov! 8 Lebo pre teba ne­siem po­hanenie, p­re teba pokryl stud moju tvár. 9 Cudzím som sa stal svojim bratom a ne­známym svojej mat­ky synom. 10 Lebo ma zožiera hor­livosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba pad­ly na mňa. 11 Ak plačem t­rápiac pôstom svoju dušu, je mi to na po­tupu. 12 A keď mies­to rúcha beriem na seba s­mútočné vrece, vtedy som im porekad­lom. 13 Z­lé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pes­ničkou k hud­be som tým, ktorí pijú opoj­ný nápoj. 14 Ale ja k tebe odosielam svoju mod­lit­bu, Hos­podine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre ver­nosť svoj­ho spasenia. 15 Vy­trh­ni ma z blata, aby som sa ne­poh­rúžil! Nech som vy­tr­hnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hl­bokos­tí vôd. 16 Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma ne­po­hl­tí hl­bina, a nech nezav­rie jama nado mnou svojich úst! 17 Ozvi sa mi, Hos­podine, lebo je dob­rá tvoja milosť. Podľa množs­tva svoj­ho milo­sr­den­stva po­hliad­ni na mňa! 18 A ne­skrývaj svojej tvári pred svojím služob­níkom, lebo mi je úz­ko. Rých­le sa mi ohlás. 19 Pri­blíž sa mojej duši; vy­pros­ti ju! Vy­kúp ma pre mojich ne­priateľov! 20 Ty znáš moje po­hanenie, moju han­bu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protiv­níci. 21 Po­hanenie skrúšilo moje srd­ce, a p­reto som zronený. Keď čakám, že ma nie­kto poľutuje, nieto ni­koho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. 22 Ale mi dali mies­to po­kr­mu žlče, a v mojej žíz­ni ma na­pájali oc­tom. 23 Nech im je ich stôl pred nimi osíd­lom a ich pokojnému životu bez­starost­nému smečkou. 24 Nech sa za­tmia ich oči tak, aby ne­videli, a daj to, aby sa ich bed­rá stále klátily od bremena. 25 Vy­lej na nich svoj prud­ký hnev, a nech ich do­stih­ne páľa tvoj­ho hnevu! 26 Ich príbytok nech je pus­tý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; 27 lebo prena­sledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozp­rávajú o boles­ti tvojich ­smr­teľne zranených. 28 Pridaj ne­právosť k ich ne­právos­ti, a nech ne­voj­dú do tvojej spraved­livos­ti. 29 Nech sú vy­tretí z knihy života a nech nie sú za­písaní ­spolu so spraved­livými! 30 A ja, keď aj som bied­ny a sov­rený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vy­výši. 31 Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou. 32 A to bude príjem­nejšie Hos­podinovi ako vôl, ako rohatý junec s roz­deleným kopytom. 33 Keď to uvidia bied­ni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srd­ce. 34 Lebo Hos­podin počuje chudob­ných a ne­opo­vr­huje svojimi väzňami. 35 Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všet­ko, čo sa hemží v nich. 36 Pre­tože Bôh za­chráni Sion a vy­staví mes­tá Jud­ska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vlád­nuť dedične. 37 A semeno jeho služob­níkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.