Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Vy­učujúci žalm od Étana Ez­rachit­ského. 2 Na veky budem spievať o rôz­nej milos­ti Hos­podinovej; od po­kolenia do po­kolenia budem oznamovať tvoju prav­du svojimi ús­tami, Pane! 3 Lebo som po­vedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upev­níš svoju prav­du, jako si povedal: 4 Učinil som sm­luvu so svojím vy­voleným; pri­sahal som Dávidovi, svoj­mu služob­níkovi: 5 Na veky upev­ním tvoje semä a vy­budujem tvoj trón, aby stál od po­kolenia do po­kolenia. Sélah. 6 A p­reto budú nebesia oslavovať tvoj zá­zrak, Hos­podine, ovšem tvoju prav­du v shromaždení svätých. 7 Lebo kto na nebi môže sa prirov­nať Hos­podinovi?! K­to je podob­ný Hos­podinovi medzi syn­mi sil­ných bohov?! 8 Bôh je náram­ne strašný v rade svätých a hroz­ný nad všet­kých vôkol neho. 9 Hos­podine, Bože Zá­stupov! kto je ako ty, moc­ný Hos­pode? A čo jako tvoja prav­da, k­torá je vôkol teba? 10 Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vl­ny, ty ich krotíš. 11 Ty si ro­zdr­til Rahaba jako za­bitého; ramenom svojej sily si rozp­týlil svojich ne­priateľov. 12 Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náp­lň; ty si ich založil. 13 Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Her­mon plesajú v tvojom mene. 14 Ty máš rameno s hr­din­skou silou; moc­ná je tvoja ruka; vy­výšená je tvoja pravica. 15 Spraved­livosť a súd je postaťou tvoj­ho trónu; milosť a prav­da pred­chádzajú tvoju tvár. 16 Blaho­slavený ľud, ktorý ti vie radost­ne po­krikovať, Hos­podine, tí, ktorí chodia vo svet­le tvojej tvári! 17 Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vy­výšia sa tvojou spraved­livosťou. 18 Lebo ty si oz­dobou ich sily a svojou dob­rotivosťou po­výšiš náš roh. 19 Lebo náš štít je Hos­podinov a Svätého Iz­raelov­ho náš kráľ. 20 Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som po­moc na hr­din­ského muža; vy­výšil som vy­braného z ľudu. 21 Našiel som Dávida, svoj­ho služob­níka; po­mazal som ho svojím svätým olejom, 22 s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude po­silňovať. 23 Ne­o­klame ho ne­priateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachet­níka. 24 Ro­zdr­tím pred ním jeho protiv­níkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím. 25 A moja prav­da a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vy­výši jeho roh. 26 Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky. 27 On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj sil­ný Bôh a skala môj­ho spasenia. 28 A zase ja ho urobím pr­vorodeným, naj­vyšším z kráľov zeme. 29 Na veky mu za­chovám svoju milosť, a moja sm­luva mu bude stáť ver­ná. 30 A učiním to, že jeho semä bude tr­vať na večnosť a jeho trón ako dní nebies. 31 Ak by jeho synovia opus­tili môj zákon a nechodili v mojich súdoch, 32 ak by poškvr­nili moje ustanovenia a ne­os­tríhali mojich pri­kázaní, 33 vtedy navštívim ich pre­stúpenie prútom a úder­mi ich ne­právosť; 34 ale svojej milos­ti ne­od­nímem od neho ani ne­o­klamem vo svojej prav­de. 35 Ne­poškvr­ním svojej sm­luvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, ne­zmením. 36 Raz som pri­sahal na svoju svätosť, že ne­o­klamem Dávida. 37 Jeho semeno bude ­tr­vať na veky a jeho trón predo mnou jako sl­n­ce. 38 Jako mesiac bude pev­ne stáť na veky a jako svedok na ob­lohe ver­ný. Sélah. 39 Ale ty si ho zavrhol a opo­vr­hol si ním a roz­hneval si sa na svoj­ho po­mazaného. 40 Za­vr­hol si sm­luvu so svojím služob­níkom; poškvr­nil si jeho korunu hodiac ju na zem. 41 Roz­boril si všet­ky jeho ohrady; jeho pev­nos­ti si ob­rátil na rumy. 42 Olupujú ho všet­ci, ktorí idú tade ces­tou; je po­tupou svojim súsedom. 43 Vy­výšil si pravicu jeho protiv­níkov; dal si to, aby sa radovali všet­ci jeho ne­priatelia. 44 Áno, od­vrátil si os­trie jeho meča a nedal si mu ob­stáť v boji. 45 Učinil si priet­rž jeho les­ku a jeho trón si vr­hol na zem. 46 Ukrátil si dni jeho mlados­ti; od­ial si ho han­bou. Sélah. 47 Až do kedy, Hos­podine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prch­livosť ako oheň? 48 Roz­pomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľud­ský vek?! Na ktorú már­nosť si stvoril všet­kých synov človeka? 49 Kde ktorý človek by žil a ne­uvidel smr­ti, ktorý by vy­tr­hol svoju dušu z ruky še­ola?! Sélah. 50 Kde je tvoja driev­na rôz­na milosť, Pane, k­torú si pri­sahal Dávidovi vo svojej prav­de? 51 Roz­pomeň sa, Pane, na po­tupu svojich služob­níkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov, 52 ako po­tupujú tvoji ne­priatelia, Hos­podine, ako po­tupujú šľapaje tvoj­ho po­mazaného. 53 Nech je požehnaný Hos­podin na veky. Ameň, ameň.